Zlatá medaila z Olympijských hier 2020 v Tokiu, tajomný kufrík so zbraňou a k tomu olympijská víťazka, majsterka sveta a majsterka Európy v športovej streľbe v disciplíne trap Zuzana Rehák-Štefečeková.
Skromná, bezprostredná, komunikatívna, priateľská a mimoriadne úspešná športovkyňa, jedna z najväčších športových hviezd našej histórie. Jednoducho povedané: nasledovaniahodný vzor.
Kombinácia, ktorá do telocvične Základnej školy na Ulici kpt. Nálepku pritiahla vyše tristo žiakov druhého stupňa.
Pútavé rozprávanie Zuzany Rehák-Štefečekovej, ktorej manžel Martin pochádza z Nového Mesta nad Váhom, vtiahlo školákov do situácie, že sa beseda po pár minútach premenila na strhujúcu tlačovku, ktorá pripomínala tradičný novinársky „rozstrel“ na všetky rozmanité témy po skončení veľkých pretekov.
A my sme pre vás spracovali mozaiku najzaujímavejších otázok a odpovedí, ktoré okrem vyrastajúcich školákov určite zaujmú aj dospelých priaznivcov športu všetkých generácií.
Mladá geologička zmapovala podjavorinskú prírodu od skamenelín až po jedovaté huby Čítajte Kedy ste si uvedomili, že máte talent na streľbu?
Ja som bola na strelnici, už keď som mala pol roka, mám aj takúto fotku. Na strelnici som bola tak skoro ako moje dve deti. Postupne sme hľadali športy.
Skúšala som tenis i volejbal. A potom som vyskúšala streľbu. A pozrite sa, kam som sa dostala a už koľko rokov sa jej venujem. Venovala som sa streľbe od svojich dvanástich rokov, na začiatku bol trénerom môj tatino.
Streľba bola u nás na raňajkách, na obede i počas večere. A riešili sme, prečo som chybila tú osmičku.
Mamina to medzi nami tlmila a vždy tvrdila, že nejdem na preteky vyhrať, ale hlavne zbierať skúsenosti.
Toto si opakujem dodnes, hoci chcem, samozrejme, vyhrať.
Prvé olympijské hry som zažila ako 24-ročná. Priznám sa, že až ako 22-ročná, keď som sa po prvýkrát kvalifikovala na olympijské hry, som si uvedomila, že mám na streľbu asi talent a že v tomto športe mám asi aj budúcnosť.
Dodnes sa teším na strelnicu. Vždy je to mamina, ktorá mi už aj v štyridsiatke napíše: uži si to a zbieraj skúsenosti aj v tomto veku.
Volejbalové legendy oslavovali s fanúšikmi storočné jubileum Čítajte Vyhrali ste všetko, čo sa dalo. Majstrovstvá sveta i Európy a najväčší sen všetkých športovcov – olympiádu. Akú máte pred sebou ďalšiu športovú víziu?
Zatiaľ mám pred sebou víziu Olympijských hier 2028 v Los Angeles, kde bude streľba stále olympijským športom. Potom uvidím, ako sa vyvinie situácia a čo príde dovtedy do života. Olympijské hry v Los Angeles sú mojím cieľom, kde sa chcem kvalifikovať. Strieľať budem dovtedy, dokiaľ ma to bude baviť. Viem, že v mojej športovej kariére mám už ale viac času za sebou ako pred sebou. Už sa snažím do budúcna pozerať aj inak ako zo športovej stránky, ale tieto štyri roky si chcem ešte užiť.
Ale už musím rozmýšľať aj o tom, čo ma bude baviť robiť po skončení streleckej kariéry a čo ma bude ďalej napĺňať. Určite sa chcem však aj v najbližších štyroch rokoch čo najčastejšie umiestňovať v prvej šestke na svetových podujatiach. Mám život naplánovaný ako olympijský cyklus.
Ako vyzerá váš bežný tréningový či súťažný deň?
Môj deň, bez ohľadu na to, či je tréningový alebo netréningový, sa začína po rannom budíčku rozvozom mojich synov do školy. Starší syn má osem rokov a mladší päť. Až potom príde ten čas pre mňa a na tréning približne dvadsať minút od Bratislavy. Trénujem tri – štyri hodiny tak, že trénujem pol hodiny a pol hodiny mám potom pauzu a takto to striedam. A medzitým, samozrejme, nejaký obed. Potom sa vraciam do Bratislavy.
Keď som napríklad na sústredení desať dní v Taliansku, zobudím sa ráno o ôsmej, idem na raňajky a na strelnici som od deviatej do štvrtej poobede. Tiež je tam ten štýl prípravy s pauzami. Nevyhnutná je aj regenerácia, sauna, masáže, dôležitý je aj spánok. Napríklad, počas pretekov idem na strelnicu prvým autobusom o 6:15 a často sa po finále do hotela vraciam až o desiatej večer.
