SKALKA NAD VÁHOM. Viacerí cyklisti, ktorí pravidelne využívajú krajskú cyklotrasu okolo Skalky nad Váhom, upozornili na zápach, ktorý v tejto lokalite koncom februára cítili.
Vedenie Skalky nad Váhom potvrdilo, že tu miestna pálenica vylieva ovocné výpalky, ktoré tento zápach spôsobujú.
Starosta obce taktiež podotkol, že na podobné konanie majú povolenie a ani podľa odborníčky nejde o niečo, čo by znečisťovalo životné prostredie.
Poľovníci chcú presadiť voľný lov lukom. Momentálne je povolený len vo zverniciach Čítajte Zápach cítia na rôznych miestach
Na zápach v okolí cyklotrasy sa v našej ankete sťažovali viacerí cyklisti, ktorí po nej pravidelne jazdia.
„Na niektorých úsekoch cyklotrasy z času na čas cítime zápach. Najčastejšie ho cítim v blízkosti čističky odpadových vôd,“ povedala Veronika.
V článku sa okrem iného dočítate
- Čo spôsobuje zápach pri cyklotrase,
- či sú ovocné výpalky škodlivé pre prostredie,
- aké legislatívy musia pálenice pri likvidácii výpalkov dodržiavať,
- kto okrem páleníc musí tieto opatrenia dodržiavať.
Zápach zvykne cítiť i cyklista Stanislav.
„Cyklotrasu používam často a niekedy cítim zápach. Myslím si, že to pochádza z okolitých poľnohospodárskych družstiev,“ domnieva sa.
Podobnú skúsenosť má i Adrián.
„Býva tu niekedy neskutočný zápach. Pravdepodobne ide o miestnu pálenicu zo Skalky nad Váhom, ktorá hneď vedľa cyklotrasy leje odpad z pálenia,“ dodal.
Vedľajší produkt, nie však odpad
To, že zápach spôsobuje spomínaná pálenica, nám potvrdil i Roman Mičega, starosta obce Skalka nad Váhom. Podľa jeho slov v blízkosti cyklotrasy lejú ovocné výpalky.
„Obec Skalka nad Váhom má rozhodnutie z Odboru starostlivosti o životné prostredie o udelení súhlasu na to, že látka alebo nehnuteľná vec sa považuje za vedľajší produkt, a nie za odpad,“ vysvetlil starosta.
Ovocné výpalky sú vedľajší produkt, ktorý vzniká ako neoddeliteľná súčasť výrobného procesu.
„Jeho ďalšie spracovanie nie je potrebné a dá sa použiť v takom stave, akom vzniká na zlepšenie stavu poľnohospodárskej pôdy. Kvalita vedľajšieho produktu je preukázaná v Protokole o skúške zo dňa 20. 10. 2022 z akreditovaného skúšobného laboratória Eurofins Environment Testing Slovakia s.r.o,“ dodal Mičega.
Sekundárny zdroj živín
Výpalky sa môžu používať i ako hnojivo, v prípade, že to pálenica má povolené. Upozornila na to Mária Hrmová z Enviro Consulting.
„V súvislosti s týmto musia nejaké povinnosti spĺňať i vlastníci pôdy, na ktorých sa výpalky vylievajú. Musia mať napríklad stanovený harmonogram vypúšťania, musia spĺňať dané termíny,“ priblížila.
Nielen pálenice, ale i všetci pôvodcovia odpadu v prípade, že im vzniká viac ako jedna tona odpadu, sú povinní viesť i evidenciu odpadov na evidenčných lístkoch. Taktiež sú povinní podávať i ohlásenie do 28. februára.
„Tento rok rezort životného prostredia prvýkrát vydal usmernenie, kedy tieto nahlásenia boli podávané len elektronicky. Podávanie vyhlásení taktiež predĺžili do 31. marca. Ak v tejto pálenici vzniká viac ako jedna tona odpadu, tak majú povinnosť viesť evidenciu a podávať ohlásenie o ňom. Mali by mať i zmluvu s odoberateľom odpadu, konkrétne s niekým, kto tieto výpalky zoberie,“ podotkla.
Odpad môžu však spracovávať i iným spôsobom.
„Ten spočíva v tom, že si pálenica vybaví doklad cez Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky v Bratislave a môže odpad vynášať ako sekundárny zdroj živín. Tam musia splniť rôzne požiadavky v rámci zákonu o hnojivách. Keď má pálenica tento certifikát, tak môže aplikovať výpalky na pôdu,“ povedala Hrmová.
Zápach je pre zmenu podľa jej slov vec, ktorú by mali riešiť majitelia danej pôdy, na ktorej sa výpalky aplikujú.
„Tu platí vyhláška o ovzduší, ktorá platí od 1. júla. Mali by mať vypracovaný plán riadenia zápachu, ak sa na pôde vykonáva činnosť, pri ktorej vzniká zápach. Toto musia riešiť i poľnohospodárske družstvá, keď hnoja pôdu. Musia to i nahlásiť,“ doplnila.
Pažická o konci slovenských textiliek: Netvárme sa, že krajčíri mali dobré platové podmienky Čítajte Pozemky nie sú v správe župy
Pozemky, na ktorých vypúšťajú ovocné výpalky, nie sú súčasťou cyklotrasy vybudovanej župou v rámci projektu Na bicykli po stopách histórie a vedúcej popod kláštor v Skalke nad Váhom.
„Kraj nie je vlastníkom spomínaných pozemkov v okolí cyklotrasy,“ uzavrela Lenka Kukučková, hovorkyňa Trenčianskeho samosprávneho kraja.
