Prebúdzanie zvedavosti, spájanie, spoznávanie, transformácia a dlhodobá udržateľnosť. To sú niektoré z pilierov Trenčína ako Európskeho hlavného mesta kultúry v roku 2026. Desať mesiacov pred kľúčovým rokom sú v Trenčíne, no aj regióne samotnom rozbehnuté desiatky projektov, ktoré majú silu zmeniť mesto pre budúce generácie.
O tom, v akej fáze sú niektoré z nich, o programe na najbližšie mesiace i potenciáli v hradoch, ktoré na Považí lákajú azda najviac turistov, sme sa rozprávali s riaditeľom Kreatívneho inštitútu Trenčín 2026 JÁNOM SUDZINOM a manažérom programu VLADIMÍROM BESKIDOM.
Na čele Kreatívneho inštitútu Trenčín ste zhruba trištvrte roka. Podarili sa vám splniť ciele, ktoré ste si v júni nastavili?
Ján Sudzina: Určite sa mi podarila prvá úloha, ktorú som si stanovil, a ňou bola stabilizácia pracovného tímu. Bolo potrebné nastaviť si každú programovú líniu a všetky činnosti od administratívnych až po obsahové a kreatívne. Dnes je tím stabilný, schopný naplniť všetky oblasti projektu s mestom a regiónom. Od začiatku je pre mňa dôležité, aby projekt priniesol niečo dlhodobé, čo tu bude aj po roku 2026.
Ide nám o prípravu mesta, regiónu aj tretieho sektora na rozvoj, na partnerstvá, na generovanie nových projektov a myšlienok. Aby boli zvedaví a kreatívni a prichádzali za nami, spájali a vytvárali celky, ktoré budú vedieť prežiť aj po tom, čo sa prostriedky vyčlenené na projekt minú.
Trenčín má strategickú polohu na osi Bratislava – Košice, no veľmi blízko sú aj české hranice. Naštartovali ste už cezhraničnú spoluprácu?
Ján Sudzina: Mesto Zlín je náš najbližší partner, ak hovoríme o programe cezhraničnej spolupráce Interreg. My sme urobili prvý krok a podporili Zlín v úsilí získať za UNESCO osobnosť roka Tomáša Baťu. Napísali sme spoločný projekt spolu s fabrikou v Partizánskom. Chceme prepojiť Zlín s Partizánskym cez Trenčín, pričom práve u nás by mohli turisti stráviť podstatnú časť pohybu.
Považie sa môže pochváliť množstvom hradov, budete s nimi v rámci programu pracovať?
Ján Sudzina: Sedeli sme so zástupcami hradov a aj kúpeľných miest, ktoré sú z pohľadu turizmu a cezhraničnej regionálnej spolupráce veľmi dôležité. Na stretnutiach nám zástupcovia priamo povedali, čo sú ich priority.
Vladimír Beskid: Postavili sme novú stratégiu spojenia do jednej značky s názvom Považská hradná cesta. Zapojených je celkovo sedem hradov, z nich lídrami by mal byť Trenčiansky, Beckovský a Čachtický. Pri kúpeľoch hovoríme o Trenčianskych Tepliciach, Bojniciach, Nimnici a Piešťanoch. Pre nás je dôležité, aby mali spoločnú vizualitu, propagáciu, aj spoločnú kultúru, aj keď každý hrad je iný.
Ako dôležité je už dnes ukazovať Trenčín za hranicami?
Ján Sudzina: Veľmi, samotný dôraz Európskej komisie na kooperáciu a spoluprácu s inými, ktorá vychádza z ideálov Európskej únie, je veľký. Zásadnou vecou je, že ak má byť projekt udržateľný a dlhodobo fungovať, nesmie byť čisto umelecký, ale musí byť rozvojový, a to súvisí s turistickým ruchom. Musíme pracovať na tom, aby sme dokázali v regióne udržať ľudí a kapacity, a to v rôznych oblastiach kreatívneho priemyslu od dizajnérov až po zvukárov. Musia mať zamestnanie a to budú mať vtedy, keď si ich bude mať kto objednať.
Napríklad, spomínané hrady, kúpele a iní. Udržanie odborných a sofistikovaných kapacít v regióne je veľmi zásadné. Keď prezentujeme Trenčín, nemôžeme ho prezentovať len ako hrad alebo len ako kultúru, pretože nikdy nebudeme turistická destinácia, ale len výletná.
Preto v prípade spomínaných hradov chceme, aby nemali všetky program v jeden deň, ale napríklad tri dni po sebe, aby ľudí lákalo tu zostať a zažiť toho čo najviac. V praxi by jeden deň bol zaujímavý program v Trenčíne, druhý v Beckove, tretí v Čachtiaciach. Výhodou celého projektu je, že spája ľudí a učí ich žiť v partnerstvách a rozvíjať sa. Rozvoj je však možný len vtedy, keď je zabezpečené mnohozdrojové financovanie. Pre nás je dôležité pomáhať aj malým turistickým bodom, aby boli viditeľné na mape a pritiahli turistov. Projekt sám osebe generuje návštevníkov, musíme to len využiť vo svoj prospech.
Vladimír Beskid: Je dôležité, aby sme Trenčín zviditeľnili na kultúrnej mape Európy. Dôvody by som zhrnul v piatich bodoch. Po prvé to je budovanie partnerstiev, budujeme spoločnú značku. Napríklad, kúpeľné mestá povedali, že chcú vytvoriť spoločnú brožúru a chcú chodiť spoločne na veľtrhy cestovného ruchu, ide im najmä o rakúsku a nemeckú klientelu.
Druhou rovinou sú rezidencie, pri ktorých už od jari ponúkne mesto priestor zahraničným umelcom, aby v Trenčíne tvorili. Európania prídu sem a trenčianski umelci pôjdu zas do Európy. Treťou vecou je otázka kreatívnej ekonomiky, teda na základe mapovania scény vytypovať ľudí, ktorých môžeme potiahnuť vyššie.
Ako príklad uvediem vydavateľov vinylových platní, remeselníkov, interiérových dizajnérov či šperkárov. Štvrtým bodom sú festivaly, ktoré by mali byť našimi vlajkovými loďami a piatym bodom sú veľkí medzinárodní umelci.
O koľko percent medziročne rástol počet turistov v Košiciach, keď sa stali Európskym hlavným mestom kultúry pred 13 rokmi?
Ján Sudzina: V roku 2012 prišlo do mesta o desať percent viac zahraničných turistov ako rok predtým. Od roku 2013 to bolo každoročne nárast o ďalších 20 percent.
V Trenčíne sa dlhodobo v programe Runway vzdelávajú budúci profesionáli v kultúre. (zdroj: Juraj Majerský)Má v niečom Trenčín väčšiu turistickú výhodu ako mali Košice?
Ján Sudzina: Magnetom je hrad, centrum nachádzajúce sa pod ním, blízkosť rieky a existencia cyklotrás, ktorých bude pribúdať. Ide nám o to, aby sme spustili prirodzený záujem o mesto a región. Musíme si však vybrať – buď urobíme niečo drahé a bombastické, čo rýchlo zarezonuje, no efekt môže byť krátkodobý, alebo vytvoríme podmienky, aby sem ľudia prichádzali dlhodobo, napríklad počas ďalších desiatich rokov. Veľmi ťažko sa to komunikuje, pretože každý očakáva hneď výsledok.
A naopak – čo je problémom mesta?
Ján Sudzina: Ako aj pri iných, tak je to odliv ľudí z jeho centra. Ľudia chodia viac po nákupných centrách a v centre miest veľmi nežijú. Víziou je, aby sa tam vrátili a vrátia sa len vtedy, keď bude rozhodovať nielen cena bývania, ale aj to, že keď vybehnú z domu, dostanú sa do živej a funkčnej komunity ľudí, ktorá sa tam zdržiava, pretože spolu niečo vytvára.
Poďme k programu. Otvárací koncert sa uskutoční v januári a ceremoniál vo februári. Aký bude?
Ján Sudzina: Ceremoniál bude veľmi diverzifikovaný. V priestore aj na kapacity, aké máme. Trendom je zapájať komunity, aby sa zapojilo celé mesto a všetky inštitúcie, aj s ohľadom na nevyspytateľné februárové počasie. Dôležité je povedať, že za mrhanie prostriedkami považujeme jednorazové odprezentovanie nejakej hviezdy za státisíce eur. Myslíme si, že ako všetko, aj ceremoniál by mal byť spojený s našou dlhodobou udržateľnou líniou. Dobrý pocit z kultúry je vtedy, keď ľudia nie sú pasívnymi prijímateľmi kultúry, ale naopak, keď majú pocit, že niečo spolu tvoria. Samozrejme, určite prídu aj veľké mená. Na druhej strane, celé to musí mať aj určitú mieru prekvapenia, aby to zarezonovalo.
Aké sú plány počas budúceho roka s Fiesta mostom?
Ján Sudzina: V prvej etape máme ambíciu jeden z priestorov na moste spravovať my na marketing alebo na samotný obsah. Dôležité je, aby subjekty, ktoré tam budú pôsobiť, mali ekonomický potenciál. Môže ísť napríklad o kaviarne či niečo iné, čo si dokáže na svoju prevádzku zarobiť. To, ako byť dlhodobo udržateľní, učíme ľudí v našich grantových schémach.
Korzo Palackého ukázalo inak tranzitnú ulicu v úplne novom svetle. Trenčania si pochvaľovali Čítajte V minulom roku ste opäť zorganizovali Garáž, úspech zaznamenalo aj Korzo Palackého. Budú sa tieto formáty opakovať?
Ján Sudzina: Garáž bude pokračovať, takisto aj korzo, no na inej adrese. Samotné korzo vychádza z dlhodobej vízie a stratégie mesta prispôsobovať ulice ľuďom, nie- len autám.Po tom, čo sme pracovali s Palackého ulicou, formát presúvame v roku 2025 na Soblahovskú ulicu. Podujatie ma tak trošku širší význam ako len ten kultúrny. Dostáva sa ľuďom do hláv a tí premýšľajú, ako by priestor okolo nich mohol vyzerať. Myslím, že aj tu prebúdzame v ľuďoch zvedavosť. V budúcnosti by sme chceli, aby boli takéto podujatia dlhodobo udržateľné a presunúť život chceme aj viac k Váhu.
Čo z novej programovej ponuky na rok 2025 si zaslúži vyzdvihnúť?
Vladimír Beskid: V marci budeme premietať nemé filmy so sprievodom živej hudby. Bude to nórsky film Požehnanie zeme a zároveň náš nemý film Jánošík s hudobným sprievodom Davida Kollera a nórskeho trubkára Nielsa Pettera Molværa.
V tomto mesiaci nás čaká aj otvorenie novej výstavy vo For maate so Zuzanou Pacákovou. V apríli nás čaká prvý ročník LightArt festivalu, v máji zas literárny festival vo Hviezde a Lúči, v tom čase prebehne aj festival pantomímy, ktorý bude ako v Trenčíne, tak v Púchove a v Považskej Bystrici.
Bude toho oveľa viac, toto je len výber z programu na prvý polrok. Program sa snažíme robiť generačne vyrovnane, aby si na svoje prišli všetky vekové kategórie. Spomeniem, že nevynecháme ani folklór, vizuálne umenie, hudbu, tanec a performance.
Dobrovoľníci budú neoddeliteľnou súčasťou projektu, máte ich dnes dostatok?
Ján Sudzina: S dobrovoľníkmi pracujeme dlhodobo, vytvára sa navyše projekt pre budovanie kapacít v dobrovoľníctve. Okrem stálych dobrovoľníkov v rôznych vekových skupinách máme ďalších, ktorí sa zapájajú do komunitných projektov. Tu už vznikli neformálne skupiny, ktoré sú veľmi blízko pri projekte, ako mentálne, tak tým, že niektoré podujatia si robia už sami – napríklad beh v Zlatovciach.
Dobrovoľníci sú pre nás zásadní, spolupracujeme napríklad so školou umeleckého priemyslu, ktorej poskytneme priestor na odprezentovanie sa v zahraničí, pričom na Korze Palackého nám vytvárali na ulici niektoré diela či vypomáhali marketingovo. Toto je ďalšia zo skupín, ktoré sú už dnes zapájané do projektov.
Predstavu máme aj o zapojení znevýhodnených skupín obyvateľstva. Ak niekto má chuť zapojiť sa a pomôcť množstvu projektov a partnerstiev, nech sa nám ozve, radi privítame nových ľudí, špeciálne na účely otváracieho ceremoniálu.
Dlhodobo sa hovorí o rekonštrukcii autobusovej a železničnej stanice. Budú v roku 2026 zrenovované?
Ján Sudzina: Vyvolávame spoločenskú diskusiu a tlak na to, aby sa sľuby naplnili. Avizované je, že obe stanice prejdú rekonštrukciou. Dôležité je, že sa začne a aj keď návštevník do Trenčína príde, uvidí, že sa tam niečo deje a že dochádza k zmene paradigmy mesta ako takej. Potom bude už len na nás, ako sa po začiatku prác s nimi tvorivo vysporiadame, aby sme možno využili priestor na nejaký umelecký zásah. Pripravené budú mnohé programové línie, kde prídu priami realizátori a budú robiť výskum, pracovať budeme aj s komunitami a zároveň prinesieme do tohto priestoru nejakú kreativitu.
Akýkoľvek posun vpred chceme využiť ako príležitosť spraviť niečo prínosné a zapamätateľné.
