DUBNICA NAD VÁHOM/TRENČÍN. Keď v sezóne 2004/2005 nakukol do seniorskej extraligy, pár zápasov odohral s hviezdnym Mariánom Gáboríkom. Vekom ešte junior si možnosť sedieť v kabíne s hviezdami NHL užíval. Slovné prestrelky medzi Gáboríkom a Paľom Demitrom sledoval z kúta kabíny.
Kritické chvíľky pre PETRA SOJČÍKA prišli v lete 2011, kedy zvažoval, že ak si nevybojuje kontakt v Trenčíne, ukončí aktívnu kariéru. Dôveru mu dal tréner Dušan Gregor a o pár rokov na to sa tešil z dvoch titulov s HC Košice.
38-ročný útočník sa pred pár dňami rozhodol ukončiť aktívnu kariéru pre dlhodobé problémy s kolenom.
S hokejom ste začínali v rodnej Dubnici nad Váhom. Kedy ste sa presunuli do trenčianskej Dukly?
V ôsmom ročníku. Už predtým som však s Trenčanmi v mladších kategóriách absolvoval niekoľko turnajov. Nebol som už najmenší a doma sme s rodičmi usúdili, že je najvyšší čas sa posunúť ďalej. Bol som starší a mohol som už sám cestovať.
Hral s budúcimi hviezdami NHL Pastrňákom a Nylanderom. Kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov Čítajte Aj ste prestúpili do hokejovej triedy na VII. základnú školu?
Práveže nie. Chodil som v Dubnici na osemročné gymnázium. Mali sme doma debaty o tom, že by som prestúpil na osemročné športové gymnázium, s čím však rodičia nesúhlasili.
Dukla Trenčín v mládeži bežne zbierala medailové úspechy. Koľko ich máte vy?
Titul mám s deviatakmi, dorastencami a dva s juniorkou. V podstate sme každý rok hrali vo finále. Dukla bola kvalitatívne odskočená od zvyšku Slovenska. Aj sa mi strelecky darilo. Góly sa vtedy strieľali akosi jednoduchšie ako dnes. Vyrastal som s hráčmi ako Rišo Lelkeš či Tomáš Záborský. Napriek vysokej kvalite sa však väčšina hráčov v profesionálnom hokeji nepresadila. Priestor pre mladých v tých rokoch nebol taký prajný ako v súčasnosti.
Čo bolo podľa vášho názoru dôležité, aby hráč dokázal preklenúť náročné obdobie medzi mládežou a mužmi?
Pokiaľ hráč nebol supertalent a nedostával priestor v prvom tíme už v šestnástich či sedemnástich rokoch, musel rýchlo zabudnúť na to, že bude robiť to čo v juniorke. Zrazu nebol nosný hráč a musel si nájsť svoje miesto v novom tíme. Bolo na ňom, akým spôsobom bude pre mužstvo prospešný. Nie je jednoduché vytlačiť zo zostavy dospelého chlapa. Trénerovi jednoducho musí ukázať, že je pre mužstvo potrebný.
Sú dnešní chlapci iní, ako keď ste vy boli mladíkom?
Doba je iná. V našej ére boli v prvom tíme možno dvaja až traja. Dnes je v každom tíme značná časť hráčov do dvadsaťpäť rokov. Dnes teda majú v kolektíve viac rovesníkov a správajú sa aj preto inak.
Vykal Hossovi, robil si žarty z Lindrosa. Spoza železnej opony do NHL utiecť nechcel Čítajte Napríklad Tobias Tomík má 17 rokov a mohol by byť aj vašim synom. Našli ste si cestu aj k týmto mladším spoluhráčom?
Dovolím si povedať, že áno. Konkrétne Tobias je hráčom, ktorý si nechá poradiť. Je slušný a dobre vychovaný, čo je pre neho veľká výhoda. Ale nie všetci sú takí. Veľa záleží od vplyvu rodičov. Ak vedia mladíci rešpektovať starších, majú výhodu.
Aj ste mali tendenciu hráčov dobrom slova zmysle poradiť a dohovoriť?
Snažil som sa im poradiť i pomôcť. Nie všetci však pomoc zoberú. Azda najviac bol v tomto smere tvarovateľný Marko Stacha. Keď prišiel v sedemnástich rokoch do prvého tímu, sedel vedľa mňa. Keď som ohlásil koniec kariéry, bol prvý, kto mi napísal správu. Ďakoval mi za všetko. Potešilo ma, že si spomenul a bral rady pozitívne.
Aj toto sa v článku dočítate
- Prečo v roku 2006 odišiel z Trenčína do Brna,
- aké nepríjemné myšlienky ho premáhali v roku 2011 a ktorý tréner ho postavil na nohy,
- ako vnímal rok 2018, kedy Dukle tesne ušiel titul,
- čomu sa plánuje venovať po konci aktívnej kariéry?
Vy ste do prvého tímu Dukly nakukli v sezóne 2004/2005, ktorá bola výluková a zahrali ste si s hviezdami NHL ako Pavol Demitra či Marián Gáborík. Ako si na to spomínate?
Práve to tak vyšlo. Bol to pre mňa obrovský zážitok. Pár zápasov som si dokonca zahral v jednej formácií s Majom Gáboríkom. Mal som vtedy osemnásť rokov.
V šatni chlapci vytvárali výbornú atmosféru. Demo a Brambor sa neustále doťahovali a vymýšľali žartíky jeden na druhého. Ja som to ako mladé ucho sledoval z úctivej vzdialenosti.
