NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Keď 14. mája 1983 dobiehal hlboko v poli porazených po záverečnej rovinke na novomestskom ľahkoatletickom ovále v rámci 21. ročníka legendárneho Považského maratónu do cieľa 62-ročný Rakúšan Franz Czermach z LCC Wien na 116. mieste, nikto z fanúšikov mu už nevenoval väčšiu pozornosť.
Trojica najlepších bola dávno v cieli a maratónec z Rakúska jedným z 236 bežcov z piatich krajín, ktorí sa v ten deň postavili na štart známeho maratónu so štartom i cieľom na štadióne v Novom Meste nad Váhom a obrátkou v Krakovanoch.
Takmer nikto nevenoval väčšiu pozornosť ani ďalšiemu prešedivenému pánovi z Rakúska, ktorý na štart priviedol práve atletického veterána Franza Czermacha a viedenský klub LCC Wien, ktorý v roku 1977 spoluzaložil.
Iba málokto dodnes vie, že šedivým mužom v seniorskom veku bol slávny rakúsky maratónec Adolf „Dolfi“ Gruber, ktorý bežal maratónsku trať na troch olympiádach 1952, 1956, 1960 a svoju pretekársku kariéru ukončil v roku 1965.

V súčasnosti je po ňom od roku 1995 dokonca pomenovaná ulica Dolfi Gruber Weg vo Viedni.
A pritom všetko mohlo byť úplne inak. V roku 1941 iba o vlások unikol smrti na ruskom fronte v čase 2. svetovej vojny.
Najrýchlejší čas zo skráteného maratónu
Sedíme u novomestského zberateľa autogramov, ktorý nám ukazuje jeden z mála „rukolapných“ dôkazov o účasti uznávaného trojnásobného rakúskeho olympionika na Považskom maratóne v roku 1983. Je ním vlastnoručný podpis skvelého bežca Adolfa „Dolfiho“ Grubera, narodeného vo Viedni pred vyše sto rokmi 15. mája 1920, vo vyše 40-ročnom pamätníku ešte z čias zberateľovho detstva. Kuriózny je aj osobný rekord, ktorý pod svoj veľký, takmer desať centimetrov dlhý zvečnený podpis legendárny Dolfi uviedol.
Osobný rekord v maratónskom behu 2 hodiny 13 minút 58 sekúnd (2:13:58).

„Práve toto je Gruberov najrýchlejší čas z maratónu v roku 1964, ktorý zabehol na pretekoch v Belgicku. Rakúska atletická federácia ho však neuznala, pretože sa zistilo, že belgický maratón sa nebežal na klasickej 42 195 metrov dlhej trati. Ale iba na „maratónskej“ trati, ktorá mala o 1595 metrov menej, ako je v pravidlách atletiky stanovené. Aj preto mu bola odopretá štvrtá účasť na olympijských hrách,“ hovorí zberateľ. A tak rakúskemu maratóncovi v oficiálnych tabuľkách dodnes svieti najlepší osobný čas 2:23:30 z londýnskeho maratónu v Chiswicku z 27. júna 1958.
Dolfi sa vrátil do Nového Mesta na pohľadnici
Na stránkach roztvoreného pamätníka vidíme aj viaceré autogramy ďalších maratóncov z 21. ročníka Považského maratónu z roku 1983.
Je medzi nimi aj podpis víťaza Viliama Hrebíka z VŠ Trnava, ktorý vtedy dominoval časom 2:30:21. Zberateľovi sa pred už takmer 42 rokmi podpísal aj strieborný Klaus Goldammer z vtedajšej Nemeckej demokratickej republiky i bronzový Franco Neuweiller zo Švajčiarska. „Vrátil som sa k menu Adolf Gruber po vyše 40 rokoch od osobného získania autogramu na štadióne vtedajšej TJ Považan. Podaril sa mi v uplynulých dňoch husársky kúsok. Kúpil som súpravu piatich veľmi starých pohľadníc, ktoré sú v rokoch 1948 – 1954 adresované do Hodonína priamo od maratóncov zo slávneho, pre zmenu Košického maratónu.