Pri diskusiách o vstupe súkromného prevádzkovateľa do manažmentu nemocnice sa často objavuje názor, že to povedie k zatváraniu oddelení a obmedzovaniu zdravotnej starostlivosti. Skutočnosť je však iná. Súkromní poskytovatelia majú záujem nemocnice rozvíjať, nie ich obmedzovať, a efektívne nastavenie zdravotnej starostlivosti je základom ich fungovania. Ako tento model funguje v praxi priblížil MUDr. Vladimír Dvorový, MPH, kardiológ a medicínsky riaditeľ pre ústavnú zdravotnú starostlivosť spoločnosti AGEL na Slovensku.

Častým dôvodom vstupu súkromného poskytovateľa do nemocnice je skutočnosť, že predchádzajúci prevádzkovateľ vyhodnotí neefektívnosť prevádzky a neschopnosť udržať kvalitu poskytovaných služieb, ktorú potrebujú pacienti a vyžaduje štát. Hlavným cieľom súkromného prevádzkovateľa teda nie je obmedzovanie služieb, ale ich stabilizácia a rozvoj. „Súkromný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti sa vie sústrediť na prevádzkovú efektívnosť nemocnice, napríklad nakupuje vo veľkom objeme lieky, materiál, potraviny, ale aj energie, čím je výrazne efektívnejší ako menšie a navyše zadlžené nemocnice,“ vysvetľuje Dvorový.
Zatváranie oddelení nie je opatrením na zvýšenie efektívnosti, ako to často tvrdia odporcovia súkromného sektora v zdravotníctve. Každý poskytovateľ má prirodzený záujem na rozširovaní rozsahu starostlivosti, pretože čím viac výkonov nemocnica poskytuje, tým lepšie dokáže fungovať.
Zdravotná starostlivosť je mimoriadne nákladná a modernizácia nemocníc si vyžaduje kontinuálne investície. „Zdravotnícka technika zastaráva veľmi rýchlo. Ustavične sa objavujú nové diagnostické a liečebné modality, ktoré je potrebné sprístupniť aj slovenským pacientom,“ uvádza Dvorový. Sieťový poskytovateľ si môže nákladnú techniku nakupovať za lepších podmienok a efektívnejšie ju prevádzkovať, čím zabezpečuje kvalitnejšie vybavenie a lepšie podmienky pre pacientov aj zdravotníkov.

Ak dôjde k reorganizácii alebo zrušeniu oddelenia, nie je to preto, že si to niekto zmyslel, lebo chce väčší zisk. Zdravotnícka sieť na Slovensku je v súčasnosti stabilná a riadi sa kritériami optimalizácie siete nemocníc (OSN). Tento reformný proces riadený ministerstvom zdravotníctva určuje, aké typy zdravotnej starostlivosti majú byť v jednotlivých nemocniciach poskytované. Súkromní prevádzkovatelia tak nemajú voľnú ruku v rozhodovaní o tom, aké oddelenia zostanú alebo budú zrušené – musia sa prispôsobiť reforme a legislatívnym požiadavkám.
Na druhej strane, tak ako existujú menšie nemocnice, ktoré majú v svojej náplni poskytovať základný typ zdravotnej starostlivosti, existujú a aj v rámci reformy sú definované pracoviská, ktoré majú poskytovať vyšší typ zdravotnej starostlivosti. Ak teda dôjde v menšej nemocnici k zúženiu rozsahu zdravotnej starostlivosti, napr. z legislatívnych dôvodov, alebo aj preto, že nemá dostatočný spád a počet výkonov pre bezpečné poskytovanie zdravotnej starostlivosti, tak v rámci siete zdravotníckych zariadení existuje pracovisko, ktoré má týchto pacientov absorbovať. Aj toto bolo zámerom reformy – vyzdvihnúť kvalitu a bezpečnosť pacienta a centralizovať zdroje.
Ak má nemocnica fungovať efektívne, musí spĺňať kvalitatívne a objemové parametre – mať dostatok personálu a zároveň dostatočný počet výkonov. Ak nemocnica tieto podmienky spĺňa, má výrazne lepšie šance na rozvoj, pretože je finančne stabilná a dokáže ponúknuť lepšie pracovné podmienky zdravotníkom aj kvalitnejšiu starostlivosť pre pacientov.

Prípadné zatvorenie niektorých oddelení neznamená, že pacienti zostanú bez starostlivosti. Moderná medicína dnes funguje inak ako pred desaťročiami. „Ochorenia, ktoré sa pred 25 rokmi liečili šesť týždňov počas hospitalizácie, dnes dokážeme vyliečiť za tri dni – napríklad akútny infarkt myokardu. Rovnako sa výrazne skrátila doba hospitalizácie po rôznych operačných výkonoch,“ dodáva Dvorový.
Tejto dynamickej zmene sa musia prispôsobiť aj prevádzky nemocníc, ktoré boli často postavené pred 50 rokmi. Musia upraviť svoju činnosť tak, aby reflektovali súčasné medicínske postupy. Liečba sa presúva viac do špecializovaných centier, jednodňovej chirurgie a ambulantnej sféry, kde je pre pacienta často dostupnejšia a efektívnejšia.
Aj v prípade, že sa niektoré výkony centralizujú do špecializovaných pracovísk, pacienti musia mať zabezpečený prístup k potrebnej zdravotnej starostlivosti. Na Slovensku máme to šťastie, že existuje pomerne hustá sieť zdravotných dopravných služieb, ktoré dokážu transportovať pacientov tam, kde im zdravotníci môžu poskytnúť kvalitnú starostlivosť.
Úspešné príklady zo zahraničia, ale aj zo Slovenska, ukazujú, že centralizácia špecializovanej starostlivosti prináša lepšie výsledky pre pacientov. Napríklad v sieti AGEL vznikli špecializované ortopedické centrá, kam pacienti cestujú za odbornými výkonmi, alebo špičkové Kardiocentrum AGEL v Košiciach-Šaci, ktoré lieči komplikované prípady z celého Slovenska.
„V praxi to znamená, že pacient dostáva špičkovú starostlivosť od odborníkov, ktorí sa venujú špecifickým zákrokom a majú s nimi bohaté skúsenosti. To výrazne zvyšuje úspešnosť liečby a zároveň pomáha udržiavať vysokú odbornú úroveň zdravotníckeho personálu,“ uzavrel Vladimír Dvorový.