NATÁLIA PAŽICKÁ sa ako environmentálna aktivistka a greenfluencerka venuje už zhruba sedem rokov téme udržateľného odevného priemyslu. Vyštudovala Fashion & Branding v Amsterdame, kde sa sústredila na udržateľný aspekt odevného priemyslu.
Pracovala ako freelance stylistka pre rôzne magazíny a aj ako modelka. Po zážitku z jednej čínskej textilnej fabriky prišiel v jej živote zvrat a kompletne prehodnotila svoje dovtedajšie nákupné spôsoby. Dnes na sociálnych poodhaľuje zákulisie módneho priemyslu a obrovskú ekologickú i ľudskú daň, ktorá stojí za ultra lacným a často nekvalitným ázijským textilom.
Aj o tom, ako nazerá na koniec slovenských textilných fabrík, ktoré boli desaťročia svojou kvalitou vyhlásené nielen v krajinách východného bloku, sme sa rozprávali v Kultúrno-kreatívnom centre Hviezda počas podujatia Ženy v umení.
Natália Pažická počas prednášky v Trenčíne. (zdroj: Erik Stopka)Ako vyzeral váš nákupný život počas kariéry modelky a v ktorom roku ste zistili, že nechcete v ňom pokračovať?
Ako tínedžerka som bola veľmi ovplyvnená tým, čo som okolo seba videla. Všímala som si, že móda a oblečenie zohráva dôležitú úlohu, teda aspoň v mojej hlave som tomu pripisovala väčšiu váhu, akú to v skutočnosti malo. Ako modelka som na dva mesiace odcestovala do čínskeho mesta Guangzhou, kde sme na castingy chodili priamo do fabrík. Raz nás nechali prejsť priamo tou fabrikou a to bol ten šok. Šičky ležali veľa šijacích strojov na tvrdých stoloch a niektoré aj s veľmi malými deťmi. Manažment mal rúška, ony nie. Popraskané steny, neskutočné teplo, zápach chemikálií. Nakoniec nám manažérka povedala, že tam žijú a svoje zarobené peniaze posielajú svojim rodinám, ktoré často žijú na druhej strane Číny. Najhoršie na tom je, že sa to vôbec nezmenilo a v tomto meste ultra fast fashion značky tlačia stále na nižšie ceny a porušujú čínske zákony a aj základné ľudské práva.
Koľko rokov ste si nekúpili už žiaden kus oblečenia?
Pred približne ôsmimi rokmi som sa rozhodla, že si už nikdy nič nekúpim z fast fashion obchodu. Drží ma to do dnešného dňa, aj keď si už nemyslím, že je to to jediné a najpodstatnejšie, čo môže človek robiť. Za tú dobu som však už našla rôzne alternatívy a kupujem si veci, ktorých kúpou chcem podporiť nejaké hodnoty, ktoré mi prídu dôležité.
V článku sa ďalej dočítate:
- ako nazerá na koniec Kary, Odevy či Zornice;
- ako podľa nej vyzerá zodpovedné nákupné správanie;
- zhruba koľko litrov vody sa môže spotrebovať pri výrobe jedného trička;
- aká žena Natáliu Pažickú inšpiruje pri jej práci.
Do akej miery je rozhodnutie nekupovať textil ovplyvnené obohacovaním sa výrobcov na lacnej pracovnej sily a do akej na neblahom vplyve na životné prostredie?
Tieto dve veci sa nedajú oddeliť, pretože tieto dva problémy sú stopercentne prepojené. Momentálne sa však oveľa viac zaujímam o tie systémové zmeny a na poukazovanie na značky, ktoré tieto nekalé praktiky udržiavajú pri živote. Oni totižto nechcú, aby o tom ľudia vedeli. A preto o tom hovorím. Je to forma tlaku.
Pri vašej tvorbe upriamujete pozornosť aj na ženy v odevnom priemysle, najmä na tie, ktoré textil šijú. Aké majú v celej tejto mašinérii postavenie?
Veľmi zlé. Celý odevný priemysel je špecifický v tom, že má hrozne dlhý dodávateľský reťazec. Tým, že primárne zdroje sú z ropy, bavlny alebo celulózy, v procese je zapojených veľmi veľa ľudí. Tento priemysel je postavený na niekoľkých bohatých mužoch, ktorí stoja na vrchole a nik iný sa v ňom veľmi dobre nemá, častokrát ani modelky. Šičky, to je samostatná kategória, ktorá je na dne dodávateľského reťazca. Keď na to pozrieme z pohľadu od západu na východ, tak modeling je vnímaný ako niečo západné a čím ideme ďalej na východ, od procesu získavania surovín po výrobu oblečenia, tým horšie podmienky tam vládnu. Pre bežného človeka, ktorý do toho nevidí, to nie je téma, o ktorej je komfortné sa baviť.
(zdroj: Erik Stopka)Čítal som, že na výrobu jedného trička sa spotrebuje toľko vody, ako vypije jeden človek za tri roky. Je to správny výpočet?
Samozrejme záleží o aké tričko ide. Ak ide o bavlnené, tak áno a dokonca to môže byť vo veľmi neefektívnej fabrike aj viac. Dôležité je však spomenúť, že ta voda sa reálne nemíňa a zázračne sa po použití nevyparí. Táto voda sa napustí rôznymi toxickými chemikáliami a vráti sa do najbližšej rieky, ktorá slúži ako pitná voda pre ľudí, ktorí žijú po jej brehoch. Preto farbiarnie a fabriky často sídlia pri toku riek.
Téme ochrany životného prostredia sa venujete roky, jestvuje tu určite skupina ľudí, ktorá tvrdí, že chcete zachrániť svet. Ako na to reagujete?
