OKSANA MYŠKO pochádza z ukrajinského mesta Odesa, kde do roku 2022 žila s dvoma deťmi a manželom.
Spolu prevádzkovali malý obchod, ktorý im počas prvého roku vojny zničila ruská bomba, okupanti zabili aj dvoch ľudí, ktorí v obchode pracovali.
V súčasnosti obaja pracujú a žijú v Bánovciach nad Bebravou, kde sa na jednej strane stretli s nenávistnými prejavmi, na strane druhej však i s osobou, ktorá im veľmi pomohla v ťažkých chvíľach.
Ako ste prišli na Slovensko?
Neprišla som na Slovensko ako bežný utečenec, ako tí, ktorých priamo zasiahla vojna. Ja som ušla pred následkami vojny, ktoré spôsobili v meste zlú ekonomickú situáciu. Prišla som bez manžela a syna, iba s dcérou a priateľkou, ktorá tiež prišla s dvoma dcérami.
V rozhovore okrem iného prezradila:
- Ako vyzerala jej cesta z Odesy na Slovensko,
- v ktorej krajine sa snažila nájsť bezpečie predtým,
- s akou formou predsudkov sa u nás stretla,
- o aké blízke osoby prišla dôsledkom vojny.
Vďaka svojmu povolaniu mohol manžel odísť z Ukrajiny za mnou na Slovensko. Doma robil námorníka. Syn je v Nemecku. Na Slovensko sme sa dostali cez agentúru, ktorá tu Ukrajincom pomáhala nájsť zamestnanie.
Touto cestou som sa dostala do hotela na Jankovom Vŕšku, kde som mala ubytovanie. Prišli sme v auguste 2022.
Ako vyzerala vaša cesta na Slovensko?
Cesta na Slovensko bola tak vyčerpávajúca, že sme všetci, vrátané detí, po príchode na Slovensko ochoreli. Mali sme 40-stupňové horúčky. Nikoho sme tu nepoznali, neorientovali sme sa ani v prostredí, ani v zdravotnom systéme. Agentúra, ktorá nám vybavila prácu a ubytovanie, nemala záujem nám v tomto smere pomôcť.
Stála som pred hotelom a plakala som. Nemali sme sa ako odviezť, netušili sme, kde je najbližšia nemocnica. Všimol si to majiteľ hotela Jozef Škultéty, ktorý sa nám prihovoril a odviezol nás k lekárovi.
