Ako vnímate aktuálnu sezónu z pohľadu trénera žiakov?
Keby som sezónu žiackych kategórií hodnotil len podľa doposiaľ dosiahnutých výsledkov, alebo postavenia v tabuľke, tak by sme museli byť aj s kolegami maximálne spokojní. Tento pohľad pre nás ale nie je prvoradý a sme si vedomí, že máme ešte veľa priestoru na zlepšenie.
Zároveň musím povedať, že chalani v oboch kategóriách nám robia obrovskú radosť najmä na tréningovom ihrisku, čo sa odzrkadľuje aj doterajších umiestneniach a našom skóre. Vytvorila sa výnimočná partia, kde starší chalani pomáhajú mladším a rovnako skvelo to funguje aj v našom realizačnom tíme, kde s Palkom Šidom a Vladkom Korytinom sme absolútne na rovnakej vlne a skvelo sa dopĺňame.

Čo je pre kategóriu žiakov najdôležitejšie?
Z mojej strany je prvoradý komplexný rozvoj hráčov, ktorý musí byť vždy nadradený hernému systému alebo výsledku v zápase. Z toho vyplýva, že náš tréningový proces je výrazne viac zameraný na hernú činnosť jednotlivca ako na nácvik herných systémov alebo štandardných situácii.
Týmto veciam sa v tréningu izolovanie nevenujeme vôbec.
Som presvedčený, že keď tréner má v hlave jasnú predstavu čo od svojho mužstva očakáva s loptou na kopačkách, alebo po jej strate, dokáže to do hráčov dostať aj za pomoci prípravných hier, ktorých hlavným princípom je stále rozvoj individuálnych zručností.

Peter Ďuriš hovoril, že sa dokážu žiaci vyrovnať aj ligovým tímom a žiacky futbal je viac o tvrdej práci ako o talente. Súhlasíte s pohľadom na vec?
Áno, máme za sebou už zopár cenných skalpov. A to aj zahraničných súperov. Pre trénera je určite ľahšie pracovať len s tými najlepšími hráčmi. Zároveň môžem povedať, že som chlapcov (ročník narodenia 2012) spoznal pred dva a pol rokom a vtedy sme začali naozaj od základov. Za tú dobu sme sa dostali do levelu, kedy je pre súperov naozaj náročné nám v určitých fázach vôbec odobrať loptu.

Týmto chcem povedať, že v nižšom veku medzi deťmi až také obrovské rozdiely nie sú. Treba si len nastaviť jasné ciele a dôležité je získať si hráčov v tréningovom procese na svoju stranu. Vtedy budú mať stále väčšiu chuť sa zlepšovať.
Ako spolupracujete s rodičmi?
Podľa môjho názoru sme si s rodičmi od začiatku vybudovali veľmi dobrý a profesionálny vzťah. Za mňa osobne sa jedná asi o najlepšiu skupinu rodičov, s ktorými som doposiaľ vo futbale prišiel do kontaktu. Bez nich by chalani a rovnako ani my tréneri nemali zážitky z medzinárodných turnajov a nepamätali si do konca života výhru nad Interom Miláno alebo remízu s Liverpoolom. Rodičia ako aj hráči sú vždy obrazom trénera, keď s nimi jedná férovo, slušne a s rešpektom, oni mu to isté vrátia naspäť.
Je podľa vášho názoru reálne, aby top hráči pre slovenský profesionálny futbal vyrastali aj v menších kluboch ako sú Častkovce?
Keby som si nebol týmto istý, určite by som do klubu pred dva a pól rokom neprišiel. Bolo by asi trénerským zlyhaním , aby sa nám nepodarilo vychovať do budúcna zaujímavých a profesionálnych futbalistov v podmienkach, ktoré pre nás majiteľ Martin Madro vytvoril. Dnes máme v žiackych kategóriách veľké množstvo zaujímavých hráčov, ktorí sa môžu futbalom živiť , ale zároveň cesta do profesionálneho futbalu je veľakrát aj o šťastí a rôznych vplyvoch na človeka.
Čím je podľa vás OK Častkovce výnimočný?
Unikátne je to, v akých podmienkach trénujú všetci naši hráči. Myslím si, že to aký u nás vznikol areál a čo všetko sa ďalej plánuje je na malú obec niečo špeciálne. A za výnimočné považujem, že dnes už v klube všetci ťaháme za jeden povraz. Či už na ihrisku, kde je náš spôsob hry špecifický a široké okolie vie ako sa chceme prezentovať, alebo aj mimo ihriska, kde sú medziľudské vzťahy na vynikajúcej úrovni.