NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Podmaňujúca a očarujúca výstava Dotyky mojich rúk legendárneho novomestského akademického sochára Milana Struhárika otvára pre všetkých milovníkov jemného a citlivého výtvarného sveta od 7. februára 2025 do 28. marca 2025 brány do sochárskych nebies najvyššej kvality.
Jubilujúci autor Milan Struhárik ponúka súčasne v dvoch výtvarných sieňach Galérie Petra Matejku v Mestskom kultúrnom stredisku v Novom Meste nad Váhom mozaiku svojich diel z viacerých dekád svojho mimoriadne aktívneho ume-leckého a tvorivého života.
Úctivý elegán s nádhernou dušou
Neustále mladý deväťdesiatnik. Akademický sochár Milan Struhárik sa narodil 18. marca 1935 v Novom Meste nad Váhom.
Vždy mimoriadne optimisticky naladený človek s pohrávajúcim sa úsmevom na tvári, muž so skvelým a dobrým srdcom a ušľachtilou dušou.

Úctivý muž, skromný človek, ukážkový elegán a zároveň večný chlapec s hravou a nespútanou fantáziou. Aj v krásne vysokom veku neúnavný výtvarník a zároveň bývalý dlhoročný pedagóg, ktorý rád dlhé roky odovzdával svoj pozitívny výtvarný odkaz čoraz mladšej a nastupujúcej generácii. Kombinácia úžasného talentu, neutíchajúcej pracovitosti, čoraz viac sa rozvíjajúcej tvorivosti a fantázie s úžasnou človečinou vo svojom vnútri pretavila život Milana Struhárika aj do jeho vyhľadávaných výtvarných diel vyžarujúcich dobro a príjemnú energiu.
Sochársky básnik a zároveň poetický sochár, ktorý ženám dáva a vdychuje vo svojich dielach z ušľachtilého dreva nehu, jemnú krásu a ženské čaro. Vďaka chladnému kovu dáva v podobe búst zasa druhý život mnohým ľuďom, na ktorých tak radi už iba v mysli spomíname.
Aj v Galérii Petra Matejku môžete vidieť mnohé z nich. Vďaka bustám zo šikovných rúk Milana Struhárika si zaspomínate na viacerých rodákov z novomestského regiónu, ale aj osobnosti, ktoré formovali naše dejiny i kultúru častokrát aj za hranicami našej vlasti.
Múza v podobe jemnej ženskej krásy
Nežná a jemná podobizeň ženy v mnohých podobách akademického sochára Milana Struhárika vždy fascinovala a otvárala cestu jeho nekonečným výtvarným potulkám.

Slovenská žena vyžarujúca svoju zrastenosť s rodnou hrudou bola vždy autorovou múzou. Aj na výstave Dotyky mojich rúk môžete vidieť Zasnenú (1993), Ženu v sviatočnom (1996), ale aj Kvetinárku (1978) či Ženu s džbánom (1978).
Môžete sa stretnúť aj so súsošiami Prichádzajúce (1999) či Príbuzné (2005). Struhárikove posolstvá formoval aj tvorivý čas a vášmu zraku nesmie preto uniknúť nádherne po sochárskej či farebnej stránke zakomponovaná novšia výtvarná imaginácia Hra (2013).
Pretaviť trojicu hracích kociek zo známej detskej hry do podmanivej sochárskej kompozície dokážu iba ruky skutočného majstra.
Aj vystavené „zátišie“ s bustami osobností z nášho regiónu Milana Rastislava Štefánika, Dominika Štubňu-Zámostského, Ľudmily Riznerovej Podjavorinskej, Jozefa Baráta, Ivana Machalu, Juraja Kréna, Petra Matejku, Jozefa Ľudovíta Holubyho, Dionýza Štúra, Mira Ďuržu, Michala Chrásteka, Miloša Alexandra Bazovského v kombinácii s podobizňami Vincenta Van Gogha, Tea H. Florina, Gejzu Dusíka a ďalších dáva možnosť načrieť pohľadom do očarujúcej hravosti sochárskeho majstra s pevným a nepoddajným materiálom.