Hral s budúcimi hviezdami NHL Pastrňákom a Nylanderom. Kariéru ukončil zo zdravotných dôvodov

TRENČÍN. Hokej bol pre neho jasnou voľbou, veď otec Ernest patril medzi najúspešnejších trénerov na Slovensku. TOMÁŠ BOKROŠ mal tú česť, nahliadnuť do šatní Slovana, Zvolena či Zlína ešte v detských časoch.

„V Slovane mi imponoval v tom čase ešte mladý Ľubo Višňovský. Vo Zvolene ma zaujal útočník Igor Majeský. Bol na ľade poriadny drsňák a bitkár. V Zlíne zase Martin Hamrlík,“ zaspomínal si Bokroš.

Vo Švédsku si v jednom tíme zahral s neskoršími hviezdami NHL Pastrňákom a Nylanderom.

„David bol pokorný. Iný byť ani nemohol, pretože by ho vo Švédsku nestrpeli. Dávali si veľký pozor na to, ako sa hráči správajú. To bolo aj mojou výhodou, že som tam vydržal celú sezónu,“ pokračoval Bokroš.

Vo veku 35 rokov sa rozhodol pre zdravotné problémy ukončiť aktívnu kariéru.

Otec Ernest je známy tréner, brat Lukáš v minulosti bol hokejistom. Bol hokej pre vás jasnou voľbou?

Určite áno. Odmalička som nad iným ani nepremýšľal. Hokej ma prirodzene bavil. Spomínam si ako ma otec ako malého chlapca brával do kabíny juniorského tímu Dukly Trenčín. Odmalička vo mne fungovalo prepojenie hokej – Trenčín – Dukla.

Neskôr som zacítil pach šatne Slovana Bratislava. Spomínam si, ako mi Samko Petráš daroval hokejky. Neskôr som sa motal aj po kabíne Zvolena a Zlína.

Napísali sme Napísali sme Vykal Hossovi, robil si žarty z Lindrosa. Spoza železnej opony do NHL utiecť nechcel Čítajte 

Ktoré osobnosti vás zaujali v mladom veku?

Mal som viacerých obľúbených hráčov. V Slovane mi imponoval v tom čase ešte mladý Ľubo Višňovský. Vo Zvolene ma zaujal útočník Igor Majeský. Bol na ľade poriadny drsňák a bitkár. V Zlíne zase Martin Hamrlík.

Začiatkom milénia slovenská reprezentácia brala tri kovy z majstrovstiev sveta. Boli ste pyšný, že súčasťou realizačného tímu bol i váš otec?

Mal som z toho úprimnú radosť. Celá krajina žila hokejom. Príliš som na tom však neulietaval, ani som sa nevyvyšoval.

V sezóne 2007/2008 ste sa presunuli z Trenčína do Zlína. Prečo?

Seniorov trénoval otec a uznali sme za vhodné, že bude lepšie, pokiaľ ma bude mať pri sebe. Mal som vtedy 17 rokov. Príliš som nepremýšľal. Prišla možnosť, tak som ju prijal. Otec bol prakticky celú kariéru mojim najlepším mentorom.

Pociťovali ste rozdiel medzi slovenskou a českou juniorkou?

Tú trenčiansku som naplno nikdy príliš nepocítil. Vekom som bol ešte stále dorastenec. Ak som aj nastúpil za juniorov, tak iba ako náhradník. Ťažko sa mi preto porovnáva ich úroveň.

V celkovom ponímaní mládežníckeho hokeja by som však nepovedal, že šlo o veľkú zmenu. V tom čase mali slovenské mládežnícke súťaže solídnu úroveň.

Prvý súťažný ročník medzi mužmi 2010/2011 ste absolvovali vo Zvolene pod vedením otca. Vybral si vás do tímu on?

Áno. Šlo pre mňa o mimoriadne dôležitý krok v kariére. V Česku som stagnoval a ktovie, kam by sa moja kariéra vyvíjala, keby som nešiel do Zvolena.

Napísali sme Napísali sme Na Waltera si nič nedovolil ani vojenský generál. Polemizovať s ním mohol iba Ján Pardavý Čítajte 

Otec na seba bral riziko, že ma budú považovať za protekčného hráča. Aby sme tieto pochybnosti nepripustili, bola sezóna medzi rytiermi pre mňa riadnou vojnou. Bol na mňa mimoriadne prísny. Prednedávnom sme práve na túto sezónu spoločne spomínali. Pre nás oboch bola výnimočná.

Treba však povedať, že práve toto obdobie, mi dalo do ďalších rokov veľa dobrého. Zaradil som sa do seniorského hokeja.

Dávali si spoluhráči pred vami pozor, aby na otca nefrflali?

Vo Zvolene to tak určite bolo. Bol som však mladý a príliš som sa nad tým nezamýšľal. Odmalička som bral veci tak ako išli. Aj som s tým počítal, že budú v mojej prítomnosti obozretní. Postupom rokov si však už toľko pozor nedávali.

Sezónu 2013/2014 ste odohrali v Södertälje v druhej najvyššej švédskej lige. Ako ste vnímali pôsobenie na severe Európy?

Ako obrovskú školu. Švédska Allsvenskan je po top európskych ligách najlepšou súťažou. V jednom tíme som bol s Pastrňákom a Nylanderom. Išlo pre mňa o obrovskú školu života i hokeja.