Združenie STORM vzniklo v roku 2002, na základe nízkoprahových princípov sa venuje prevencii rizikového správania rôznych cieľových skupín v zmysle filozofie Harm Reduction (znižovanie rizík/škôd na správanie človeka, pozn.) O drogách sme sa rozprávali s jeho štatutárnym zástupcom PAVLOM ŠČASNÝM.
Predstavujú pre ľudí voľne pohodené injekčné striekačky nejaké riziko?
Obyvateľ môže nájsť striekačky pohodené na ulici, v trávniku či na detskom ihrisku. Riziko predstavuje teoretická možnosť nakazenia sa rôznymi chorobami, ktoré sa prenášajú krvou, keďže tam môže prísť k poraneniu – pichnutiu sa o danú ihlu. Takýmto spôsobom sa môže preniesť napríklad žltačka a vo veľmi ojedinelých prípadoch to môže byť aj HIV. Nemáme o tom ale žiadnu štatistiku, Slovensko si žiadnu neeviduje. My túto činnosť vykonávame aj preto, lebo to riziko tam vôbec je a kto by to predsa riskoval, pri tom promile rizika...

Aké osoby používajú injekčné striekačky na podanie drogy?
Sú to ľudia užívajúce heroín a pervitín. Alebo sú to rôzne tabletky, ktoré si aplikujú takýmto spôsobom ako náhradu za spomenuté drogy.
Ako sa na Slovensku likvidujú použité injekčné striekačky?
Nie je to až tak veľmi do očí bijúca téma, že by sa tomu kompetentné osoby na mestských, krajských či v národnom zastupiteľstve špeciálne venovali. Na druhej strane mestská polícia v rámci paragrafu 3 v časti A, C a D má napísané, že zabezpečuje verejný poriadok. Napríklad v bode A a v bode C dbá na ochranu životného prostredia alebo v bode D sa píše, že dbá na čistotu a hygienu v uliciach. Keď som sa rozprával s rôznymi náčelníkmi mestských polícii, bolo mi povedané, že aj toto je v ich kompetencii, len musia o tom vedieť. Teda musí im to niekto nahlásiť a oni teoreticky a v zmysle zákona aj prakticky sa musia o nález postarať. Ale čo sa týka nejakej aktivity štátu okrem zásahovej mestskej polície, tak nepoznám žiadnu. Také mesto Zvolen však vyhodnotilo, že problém s injekčnými striekačkami tu je a nebudeme pred nimi zatvárať oči, preto nás oslovilo na spoluprácu a vytvorili sme pobočku v meste len čisto na likvidáciu ihiel z verejných priestranstiev.
Čo hovorí štatistika?
Každý rok ich počet narastá, ak hovoríme o Zvolene. Za minulý rok to bolo zhruba 1700 striekačiek.
Asi je tu potenciál rozšíriť sa aj do ďalších miest...
Ak by sme sa bavili o tom, či je potreba aj v iných mestách alebo obciach, tak za našu históriu môžem povedať, že áno. Táto téma sa týka všetkých. Závisí len na tom, ako sa kompetentné osoby postavia k tejto téme a nebudú si zatvárať oči. Nejde o lákavú politickú tému, ale o ochranu verejného zdravia, a práve preto túto činnosť realizujeme v Seredi, Nitre, Trnave a vo Zvolene.
Kde sa likviduje tento typ odpadu?
Zákon nehovorí o tom, ako sa majú injekčné striekačky likvidovať, hovorí ale o nebezpečnom odpade. Tento odpad sa likviduje iba v spaľovni nebezpečného a medicínskeho odpadu, my spolupracujeme so žilinskou spaľovňou. Takýmto spôsobom zlikvidujeme približne 140-tisíc kusov injekčných striekačiek ročne. Sú to jednak striekačky, ktoré zdvihneme priamo zo zeme, ktoré nám nahlásia obyvatelia. V rámci sociálnej práce spolupracujeme s osobami, ktoré tieto drogy užívajú a oni nám ich aj priamo prinášajú, je ich zhruba 135-tisíc ročne.

Ako by mali ľudia postupovať v prípade, že injekčné striekačky nájdu niekde na zemi?
Prvou možnosťou je zavolať mestskú políciu a požiadať ich o to, pretože v zmysle zákona je to ich povinnosť a nemôžu to odmietnuť. Druhou je, že táto osoba to zlikviduje sama. Vreckovkou alebo igelitovým vreckom zodvihne striekačku zo strany od piestika, aby ju hrot nepichol, a opatrne to hodí do plastovej fľaše alebo plechovky, pričom plechovku buď zašliapne a fľašu zašraubuje a hodí do smetnej nádoby. Je to veľmi dôležité, týmto spôsobom sa minimalizuje, aby sa niekto poranil, napríklad ak prehľadáva odpadky. Či už sú to ľudia bez domova alebo pracovníci na triediacej linke. Tretí spôsob je, že ak ste v Seredi, Nitre, Trnave alebo Zvolene, môžete sa nám ozvať a my sa o ne postaráme.
V ktorom regióne Slovenska je najvyšší počet ľudí užívajúcich drogy injekčnými striekačkami?
Slovensko neeviduje takéto štatistiky, respektíve ak ich eviduje, tak sú nedostatočné, pretože táto téma je nezaujímavá a nekladie ani dôraz na užívanie drog a prevenciu ich užívania. Naozaj je to veľmi obchádzaná téma, takže máme veľmi nedostatočné informácie, nevieme, koľko ľudí na Slovenska užíva drogy. Čo sa ale u nás robí, sú testy odpadových vôd na prítomnosť rôznych látok. Z testov vieme, že najviac drog v týchto vodách sa nachádza v Bratislave a v Piešťanoch. To súvisí s migráciou, dovolenkami a podobne. Pri Bratislave, ako najväčšom meste, bude kumulácia drog logicky najväčšia.