JABLONICA/BREZOVÁ POD BRADLOM. Prakticky celú futbalovú kariéru odohral v drese rodnej Jablonice. Iba na pol roka hosťoval v susedom Osuskom. Keď mu už zdravotný stav neumožňoval aktívne hrať, stal sa z Andreja Malíka tréner. Najskôr rok v Jablonici a potom tri v Osuskom.
V minulej sezóne po odchode Andreja Fišana z Hlbokého prebral šiestoligistu v nelichotivej situácií. Mužstvo pod jeho vedením pookrialo a vo vyrovnanej VI. lige západ obsadilo tretiu priečku.
Po úspechu však prišlo bolenie brucha. V štruktúrach tímu zo Záhoria už nepokračoval. Nový futbalový domov našiel pod Bradlom v Brezovej.
Okúsili ste už niekoľko futbalových destinácií. Ktoré prostredie vám učarovalo najviac?
Každé malo niečo do seba. V Osuskom sme hrali poslednú ligu. Mužstvo tvorili skromní chlapci. Síce sme neboli futbaloví virtuózi, ale tvorili sme skvelú partiu. V Hlbokom to zas bolo futbalovo oveľa lepšie. Predsa len, šlo o krajskú súťaž. Bol to pre mňa výrazný skok. S mužstvom sme hrali o špicu v kvalitnej súťaži. Kabína mala svoju kvalitu, len nesprávnou nohou vstúpila do minulého ročníka. Po odchode môjho predchodcu Andreja Fišana som dostal príležitosť prevziať mužstvo. Hneď sa nám zadarilo. Z ôsmich stretnutí sme sedem vyhrali. Nešlo o žiadne čary. Kvalita kádra bola na veľmi vysokej úrovni, čo sa muselo odzrkadliť.

Nemali ste v Hlbokom dokonca až piatoligové ambície?
To zas nie. Ide už o finančne náročnejšiu súťaž a potrebovali by sme aj určitý počet mládežníckych mužstiev. Myslím si, že reálne by sa touto myšlienkou v klube zaoberali iba v prípade, že by šiestu ligu vyhrali.
Čo je pre vás pri dedinskom futbale najpodstatnejšie?
Som emotívny typ. Preto potrebujem vidieť, že sa chlapci futbalom bavia, tešia sa z každého momentu a majú sa vzájomne radi. Keď ich napĺňa čo robia a robia to na sto percent. Dnes hýbu svetom peniaze. Nepáči sa mi, ak je pre nich na prvom mieste finančný prospech. Je úplne iný pocit ak to robia zadarmo. Spoločne strávený čas v príjemnom prostredí je pre mňa tou pravou odmenou.

Vymeniť popredné miesto v šiestej lige za ôsmu ligu v Brezovej pod Bradlom. Prečo sa tak stalo?
Pôvodne som mal ostať. Potom prišli pre mňa nepochopiteľné rozhodnutia. Dostal som ponuku, aby som sa vrátil k mládeži, o čo som nemal záujem. Následne sa mi ozval predseda Brezovej Peter Klement, aby som prišiel do Bradlanu na skúšku. Neváhal som. Prostredie klubu som poznal, pretože za dorast hrával môj syn.
V trenčianskej oblasti ste nováčikom. Ako pre vás vyznieva porovnanie senického a trenčianskeho futbalu?
Pravdou je, že VIII. liga Juh bola pre mňa veľkou neznámou. Porovnať šiestu a ôsmu ligu by nebolo fér, keďže ide o kvalitatívny skok. Postupne si zvykám na nové prostredie, tváre i tímy.

Zástupcovia trenčianskych klubov, ktorí okúsili VI. ligu Západ tvrdia, že na Záhorí sa hrá tvrdší futbal. Čo vy na to?
Povedal by som, že v Senici sa hrá troška tvrdší a v Trenčíne zas o niečo technickejší futbal. Ale nie sú v tom výrazné rozdiely. Aj v Senici sú tímy, ktoré nekopú a v Trenčíne zas mužstvá, ktoré sa prezentujú tvrdším štýlom. Všade nájdete takých aj onakých.
Aj toto sa v článku dočítate
- Kde Andrej Malík čerpá inšpiráciu,
- je emotívny typ,
- bol vrcholom brezovskej jesene triumf nad Poliankou,
- posilní sa Bradlan pred jarnou časťou?
Na sociálne siete pravidelne pridávate videá, kde vidieť tréningové cvičenia vašich zverencov. Aká je tréningová morálka hráčov Brezovej?
Nemôžem povedať krivého slova. Chlapci majú záujem a je vidieť, že ich trénovanie baví. A opäť musím zdôrazniť, že za futbal neberú peniaze. Pre mňa je obrovským zadosťučinením, ak ich príde na tréning čo najviac.
Snažím sa tréningy meniť, aby neboli stále rovnaké, hoci ich princíp zostáva nezmenený. Obmieňam cvičenia, aby chlapcov bavili. Ide zväčša o hravú formu zameranú na dynamiku a prácu s loptou.