NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Mal talent od Boha. Jeho ľavačku mu ako brankárovi závideli mnohí hráči z poľa a dali by za ňu pol majetku. Miloval, keď si zo súperových útočníkov mohol urobiť dobrý deň a dať im pri rozohrávke jasličky či zaseknúť si ich. Na jeho smolu však bol v novomestskom Považane pretlak kvalitných gólmanov, a tak už v mladom veku Denis Kukučka volil možnosť pôsobenia v nižších súťažiach.
V roku 2002 na neho zacielil Spartak Horná Streda, ktorý sponzoroval mecenáš Khalil Belmechri. Do kasy Zavažanu Kálnica za hosťovanie smerovalo údajne okolo stotisíc korún, hoci v obálke bol pripravený pre prípad potreby až dvojnásobok tejto sumy. Priemerná mzda na Slovensku bola v tom roku 13 500 korún.
Počas kariéry vyhral oblastné majstrovstvá, piatu i štvrtú ligu. V drese Častkoviec okúsil tretiu najvyššiu súťaž a mal tú česť nastúpiť proti synovi Michalovi v Slovnaft Cupe.
Futbal prináša i nepopulárne kroky. Dbáme viac na kvalitu ako kvantitu, prízvukuje Dobiáš Čítajte Za rok 2024 sa stal laureátom jedenástky ObFZ Trenčín. Štyridsaťsedemročný gólman je na najlepšej ceste s Očkovom vyhrať VI. ligu.
Ako sa vyvíjala vaša futbalová kariéra?
Pôvodne som ani nebol gólman, ale hráč v poli. Otec je rodený Kálničan a tak som robil prvé kroky v Zavažane, kam som dochádzal z Nového Mesta nad Váhom. Do Považanu som prišiel až ako starší žiak. Zároveň som hrával aj hokej, ktorý ma bavil viac, ale podmienky pre futbal boli jednoduchšie.
V dorasteneckom veku sme hrávali druhú ligu. Striedal som sa medzi žrďami s Borisom Grznárom. Pred nami hrali esá vtedajšej doby ako Stano Hlaváč, ktorý neskôr hral v Trnave či ďalší ligový hráč Marián Dirnbach.
Aby som mal viac priestoru chytať, už v 17 rokoch som sa vrátil do Kálnice a hral mužskú ligu. Pred vojnou som dostal možnosť ísť do druholigových Piešťan. Uprednostnil som vojenčinu v Seredi. Keď som sa vrátil, mal som už myšlienky, že si rukavice nenavlečiem a ukončím kariéru. Vtedy za mnou snáď mesiac chodil Milan Dunajčík z lubinských kopaníc. Dlho som odolával, no napokon som podľahol. Chuť do futbalu sa znovu vrátila. Možno po polsezóne či sezóne som sa následne znova vrátil do Kálnice.
V lete 2002 ste odišli na dvojročné hosťovanie do ambicióznej Hornej Stredy, ktorej spanilá jazda skončila až víťazstvom v IV. lige Severozápad. Kto stál za vašim prechodom do Spartaka?
Ozval sa mi nebohý tréner Dušan Bartovič. Za moje hosťovanie Kálničania vtedy zinkasovali zhruba stotisíc korún, hoci majiteľ klubu Belmechri mal pripravený dvojnásobok. Najskôr som bol jednotkou, po príchode Ľuba Zitu sme sa striedali.
Boli sme skvelý kolektív, ktorý držal spolu. Hráči, ktorí nás posilnili z vyšších súťaží sa nevyvyšovali. Horná Streda postupovala z oblastnej súťaže z druhého miesta, no nasledujúci ročník sme vyhrali piatu a následne i štvrtú najvyššiu súťaž.
Futbalový obojživelník strelil gól v Lige majstrov. Hviezdy z hernej konzoly vymenil za realitu Čítajte Dokázali ste si v tej dobe futbalom slušne privyrobiť?
Povedal by som, že áno. V tých lepších časoch sa mesačné odmeny pohybovali niekde medzi 1500 až 2000 korunami v základe. Zaujímavé boli potom zápasové odmeny.
V štvrtej lige ste sa stretli v okresnom derby aj s Novým Mestom nad Váhom. V domácom zápase Horná Streda pred 1730 platiacimi divákmi zdolala rivala 4:2. Spomínate si na to?
Ten duel odchytal kolega Zita. Býval som vtedy v Novom Meste na Javorinskej ulici oproti štadióna. Doobeda som zobral syna v kočíku a bol som sa pozrieť ako sa hráči Považanu rozcvičovali a nacvičovali štandardné situácie.
Do zápasu sme mali vynikajúci vstup. Dostali sme sa do rýchleho vedenia 4:0. Jaro Švajka bol taký rozohnený, že ho musel tréner Trebatický stiahnuť ešte do polčasu, inak by dostal červenú kartu.
Striedal sa so Škrtelom. Stoplo ho vedenie. Päťkrát sa dostal do jedenástky sezóny Čítajte Aj na odvete bolo veľa fanúšikov. Takú návštevu si v Novom Meste pamätám naposledy ešte z čias druhej Slovenskej národnej ligy, keď som ako dieťa chodil podávať lopty.
Miesto postupu do tretej ligy však futbal v Hornej Strede skončil. So sponzorom odišli hráči a taktiež technické zabezpečenie. Vy ste s ostatnými nešli do Moravian, kam sa väčšina z kádra presunula?
Nie. Nemal som ambíciu pokračovať v Moravanoch. Poviem otvorene, že ma mrzelo, ako to celé v Hornej Strede skončilo a všetko, čo sme za dva roky vybudovali, zrazu bolo preč.
Vrátil som sa späť do Kálnice, ale po štyroch kolách som šiel za bratom do Novej Vsi nad Váhom. Neskôr som okúsil aj futbal v Kočovciach. V oboch kluboch bolo vynikajúce zázemie. Nemal som sa na čo sťažovať.
Cez Novú Ves nad Váhom a Kočovce ste napokon v roku 2008 už natrvalo zakotvili v Častkovciach.
Už rok predtým som mal ponuku odísť z Kočoviec do Častkoviec, ale prezident klubu Trautenberger radšej pustil kolegu Gabriela Lančariča a mňa si ponechal. Po sezóne sme šli do Častkoviec už asi piati či šiesti. Napríklad aj Ondrej Šmelko. Aj Jaro Timko prišiel na prípravu, ale nakoniec uprednostnil mužstvo z okolia Trnavy.
Stali sa Častkovce vašim srdcovým klubom?
S Martinom Madrom sme sa dobre poznali. Dlhšie ma prehováral, aby som ich posilnil. Hovoril, že raz aj tak skončím v Častkovciach. Mal pravdu. Chytával som prakticky stále. Až príchodom Ľuba Koníčka sa moja pozícia zmenila. V tej dobe som však už pracoval na tri zmeny a keď som mal poobednú, nestíhal som chodiť na tréningy. Určite som sa však nesťažoval. Aspoň som si viac oddýchol.
A potom prišiel na scénu kolega Kišac. Mali sme pred derby stretnutím proti Myjave. Na piatkovom tréningu mi spoluhráč nešťastne pri streľbe zlomil prst. Tuším sme ani nemali dvojku. Chodil s nami na tréningy Andrej Kišac, vekom ešte dorastenec. A hneď sa chytil. Proti Spartaku sme zvíťazili a on dostával čoraz viac priestoru. Mal som z neho radosť. Radšej nech chytá mladší.
Posledných dva a pol roka hájite farby šiestoligového Očkova. Aj v tomto smere mal prsty Martin Madro?
Presne tak. Mužstvo zháňalo brankára. Martin ma prehovoril, aby som im troška pomohol a aby sme si užili futbalový dôchodok.
Aj toto sa v článku dočítate
- Kde vznikla prezývka "Dedo",
- odkiaľ čerpá ako tréner brankárov inšpiráciu,
- ako vnímal zápas Slovnaft Cupu, proti Trenčínu, v ktorom nastúpil proti synovi Michalovi.
Iba nedávno ste oslávili 47. narodeniny. Aký je recept na futbalovú dlhovekosť?
Zdravie mi dobre slúžilo. Nemal som problémy s kolenami ani lakťami. Udržiaval som sa pravidelným tréningom. Ako hovorí kolega Peter Ďuriš, po výkone je potrebné piť veľa tekutín. Dávam si miesto iontových nápojov pivo. Je to dobré na chrupavky. Jedno nezaškodí. Viac už nie.
