TRENČÍN/LEHOTA POD VTÁČNIKOM. Mal iba 10 rokov, keď si ho zástupcovia AS Trenčín všimli na zápase tímov do 12 rokov. Rodák z Lehoty pod Vtáčnikov nabral smer Považie. Nesmeroval však na školský internát, ale spoločne s TADEÁŠOM HÁJOVSKÝM sa sťahovala aj časť rodiny.
V drese AS získal až tri mládežnícke majstrovské tituly. Ten posledný na jar minulého roku s tímom do 19 rokov. Hájovský sa potom na jeseň predstavil v mládežníckej Lige majstrov, v ktorej na ruke nosil kapitánsku pásku. Do siete minuloročného víťaza Olympiacos Pireus strelil v domácom prostredí gól. V prvom tíme trénera Ivana Galáda je už pevnou súčasťou.
Pochádzate z Lehoty pod Vtáčnikom, ktorá momentálne v tretej lige zimuje na vedúcej pozícii. Ste futbalová rodina?
Prakticky všetci muži z rodiny kopali do lopty. Nikto však nie na vrcholovej úrovni. Odmalička mi dávali loptu a ja som do nej kopal. V rodnej obci ma trénoval otec. Neskôr som prešiel do Baníka Prievidza. Hral som za kategóriu do dvanásť rokov, keď si ma v spoločnom zápase vyhliadli zástupcovia Trenčína.

Spoločne so mnou sa sťahovala aj mama a sestra. Otec zostal pre pracovné povinnosti na hornej Nitre, ale dvakrát do týždňa za nami dochádza. Rodina sa pre mňa obetovala. Snažím sa jej to splácať tým, že na sebe tvrdo pracujem a mám chuť sa zlepšovať.
Na prvý zápas ste nastúpili v samom závere pohárového stretnutia na pôde Častkoviec. V základnej zostave ste sa následne premiérovo ocitli v októbri 2023 na pôde Devínskej Novej Vsi, kde Trenčín prekvapujúco prehral. Spomínate si na ten duel?
Samozrejme, nebol to ideálny štart. V prvom polčase sme inkasovali a neustále sme sa snažili vyrovnať. Ja som šiel dole z ihriska v 60. minúte. Pri prvom tíme som bol pár týždňov a vypadnutie s účastníkom regionálnej súťaže nebolo trikrát príjemné. Pomýšľali sme vtedy nad úplne inými métami ako to, že nám stopku vystavia amatéri. Aj taký je však futbal.
V decembri toho roku ste už zasiahli aj do Niké ligy. Triasli sa vám pred stretnutím proti Dunajskej Strede kolená?
Naskočil som na posledných päť minút a dokonca som sa dostal aj do pološance. To sú momenty, na ktoré nikdy nezabudnem. Veľmi som sa tešil, že premiérovo nastúpim do najvyššej súťaže.
Pociťoval som nervozitu. Predtým som už viackrát sedel na lavičke a čakal na svoju príležitosť.

Prvý gól v seniorskom tíme ste strelili pred rokom v prípravnom dueli proti Opave, keď ste vyrovnali na 2:2. Spomínate si?
Videl som, že Emanuel posúva loptu Emekovi. Ten s ňou šprintoval do šestnástky. Ľavačkou mi ju poslal na úroveň penaltového bodu. Trafil som brankára a lopta sa aj s troškou šťastia dostala do siete.
V lete minulého roku ste mali možnosť zmerať si sily proti Galatasaray Istanbul. Aký to bol zážitok?
Proti súperom tohto rangu sa nehrá každý deň. Veď predtým som s hráčmi, akými disponuje Galatasaray, hral iba na hernej konzole. Zrazu som mal Zahu, Mertensa či Ziyecha proti sebe. Išlo o skvelú skúsenosť. Troška ma mrzelo, že po mojej chybe padol prvý gól stretnutia.
Aj toto sa v článku dočítate
- Využil Tadeáš Hájovský služby športového psychológa,
- ako vníma svoju šancu na účasť na európskom šampionáte do 21 rokov,
- ktorý post mu na ihrisku sedí najviac,
- sleduje, ktoré kluby o neho majú záujem?
Spomínate chybu v stretnutí. Dokáže vás rozladiť na dlho?
Záleží od situácie. Niekedy na ňu rýchlo zabudnem, no prídu aj momenty, kedy nad ňou premýšľam aj dva či tri dni. Takú mám povahu, no snažím sa s tým pracovať. Nevadí mi to kvôli sebe, ale s ohľadom na kolektív.