TRENČÍN/ZAMAROVCE. V dorasteneckom veku dral školské lavice s Martinom Škrtelom. V tej dobe by o niekdajšej hviezde FC Liverpool a slovenskej reprezentácie nikto nebol tušil, akú kariéru urobí. 40-ročný DÁRIUS JANČOVIČ si s ním menil miesto ofenzívneho záložník a útočníka, kde robili partnera fenomenálnemu Milanovi Ivanovi.
V 17 rokoch však kariéra zamarovského Maradonu nabrala úplne iný smer. Miesto boja o majstrovský titul v staršom doraste sa pre neho dvere v Ozete Dukle Trenčín uzavreli.
Hossa ho nazval Pirulom. Z vlakovej stanice sa prepracoval až do reprezentácie Čítajte Napriek tomu zažíva famóznu kariéru na regionálnej úrovni. Hlbokú ryhu spravil v Trenčianskych Tepliciach, Melčiciach-Lieskovom, naposledy v Záblatí i iných kluboch. Päťkrát sa stal súčasťou jedenástky ObFZ Trenčín.
Zdobí ho skvelý prehľad v hre, fenomenálna prihrávka, smrteľné priame kopy. A v neposlednom rade 137 strelených gólov, ktoré mu zaznamenal v osobných štatistikách futbalnet od roku 2013.
Ako sa vyvíjala vaša mládežnícka kariéra?
Z Bratislavy sme sa do Zamaroviec prisťahovali, keď som bol piatak na základnej škole. Nastúpil som na druhú základnú školu vedľa štadióna na Sihoti. Najskôr som bol členom TTS Trenčín. Neskôr si ma Miro Karas vyhliadol do Ozety Dukla Trenčín, kde som už absolvoval ročníky medzi staršími hráčmi. A potom som pokračoval v Ozete aj ako dorastenec. Až do osudného momentu.
Čo sa stalo?
Otec bol šéftrénerom mládeže. Mal nezhody s pánom Hozlárom. A pomstil sa na mne. Mal som sedemnásť rokov. Všetko sa udialo pred začiatkom zimnej prípravy. Keď som prišiel, oznámil mi tréner Miloš Lintner, že má príkaz, že s mužstvom už nemôžem ísť na sústredenie. A moje pokračovanie kariéry sa bude riešiť po návrate z neho. Výsledkom bolo, že už som nemohol hrať za Ozetu. Chcel som ísť do Dubnice nad Váhom, kam ma ale nechceli pustiť. Napokon som na pol roka skončil v Zamarovciach.
Dedinský futbal má v Rakúsku cveng, hovorí Sládek Čítajte Ste ročník narodenia 1984, ktorý bol jedným z najlepších v trenčianskej histórií. Ako si naň spomínate?
Mali sme veľmi kvalitný tím. Spoluhráčom i spolužiakom som bol napríklad s Martinom Škrtelom, s ktorým som tvoril na ihrisku dvojičku. Menili sme si posty ofenzívneho stredopoliara a útočníka.
Bol s nami v tíme aj Milan Ivana, ktorý patril k top kanonierom, čo neskôr potvrdil v drese Slovácka. Mená ako Filip Hološko, Mišo Otočka tiež netreba predstavovať.
Bolo už vtedy na Škrtelovi vidieť, že by mohol byť hráčom európskej triedy?
Práveže nie, veď ako dorastenec bol ofenzívne ladený futbalista. Až po prechode medzi mužov sa presunul do obrany a urobil famóznu kariéru.
Výrazný bol najmä Milan Ivana. Ak si dobre spomínam, strelil takmer 40 gólov. Pochybujem, že ho do dnes niekto dokázal prekonať. Mal inštinkt zabijaka.
Akým spôsobom ste sa napokon z Ozety Dukly dokázali dostať?
V lete som odišiel do Rapidu Bratislava, ktorý hral tú istú súťaž ako Trenčín. Šiel som do hlavného mesta do školy. Volalo sa to vtedy študijné hosťovanie, do ktorého klub nemohol zasiahnuť. Nepotreboval som teda súhlas Trenčína.
Z klubu odchádza po desiatich rokoch. Cítim kus sentimentu, neskrýva Halás Čítajte Mali ste následne aj ponuky z profesionálnych klubov?
To nie. Trenčín ma raz zobral na prípravu. Bolo to asi dva či tri roky po skončení dorasteneckého veku. Do prvého tímu som sa však nedokázal prepracovať.
Vaša kariéra následne nabrala smer amatérsky futbal. Na ktoré obdobie spomínate najradšej?
Veľmi pekný bol úvod v Lednických Rovniach, kde som strávil dva roky. Neskôr určite v Trenčianskych Tepliciach, kde sme vytvorili veľmi dobrú partiu. Rozumeli sme si hráčsky i osobnostne. Mužstvo vystužili mená ako Fabuš, Ševela, Ančic. Nad všetkým stál mecenáš klubu Martin Šebík.
Spomínate si aj na pamätný duel v Slovnaft Cupe proti Trnave, ktorý Trenčianske Teplice prehrali 0:7?
Trnava prišla v najsilnejšej zostave. V základe so Sabom, Jendriškom či Vlaskom. Bolo vidieť, že sú kvalitatívne oveľa lepší ako my. Rozdiel v kondícii a rýchlosti jednoducho neoklamete. Každopádne, bol to pre nás všetkých skvelý zážitok.
Aj toto sa v článku dočítate
- Aké bolo pôsobenie v Častkovciach či Melčiciach-Lieskovom,
- prečo prikývol na ponuku zo Záblatia,
- ako vníma, že sa na neho tímy spoliehajú, že v ofenzíve dokáže vždy niečo vykúzliť,
- chutí mu futbal aj po štyridsiatke a kde bude pôsobiť,
- je v hre návrat do domácich Zamaroviec?
V menoslove vašich klubov figuruje jediný zahraničný klub – Břeclav. Prečo?
Na Slovensku to bolo tak, že hosťovanie alebo prestup musel klub odobriť. Mnohí to obchádzali tak, že odišli do Česka a keď sa vrátili, boli voľnými hráčmi. Kluby u nás nemali príliš peniaze na platenie hosťovaní či prestupov.
