„Som nadšený, že si tú hru vybrali práve oni. Beriem to ako dar k 30. narodeninám nášho divadla a krásny darček k mojím trištvrte na sto.“
Takto sa prihovoril novinárom 75-ročný Bolek Polívka pred premiérou jeho kultovej hry Pépe, ktorú presne po 50 rokoch vrátil na pódiá Pavol Seriš so svojou dcérou Julianou. Premiéra sa konala 14. decembra 2024 v brnianskom Divadle Bolka Polívku. Slovenskú premiéru uvedie Pavol Seriš 24. januára 2025 vo svojom rodnom Trenčíne.
Inscenácia Bolka Polívku Pépe bola prvýkrát uvedená v roku 1974 v Divadle na provázku, potom žala veľké úspechy i v zahraničí a stala sa legendou. S Pépem a ďalšími svojimi inscenáciami precestoval celý svet, čo bolo v normalizačných dobách neobvyklé, najmä keď v hrách nechýbali rôzne metafory či narážky na režim.

„Pani cenzorka sa pri jednej schvalovačke vyjadrila: Keď v tej pantomíme sa tak ťažko škrtá...“ spomínal s úsmevom autor, ktorého v 80. rokoch 20. storočia považovali za jedného z najtalentovanejších svetových klaunov.
„Herci majú zvyčajne averziu voči hraniu s deťmi či zvieratami. Len klaun by spravil oboje,“ napísali v roku 1982 britské noviny The Guardian na margo Polívkovho Pépeho.

Téma krehkého príbehu ani po polstoročí nezostarla a je aktuálnejšia než kedykoľvek predtým. Scénická báseň o zrode priateľstva, ktoré je silnejšie než strach o život, privádza na javisko klauna s dieťaťom a sliepkou. Hravosť im pomáha na okamih zabudnúť na všadeprítomné nebezpečenstvo a vytvárajú si na vratkých sutinách vlastný farebný svet.
„Palo je fenomenálny mím, fyzický herec a zároveň má v sebe kus krásneho a úsmevného komediantstva,“ povedal Bolek Polívka v predvečer premiéry pre Českú televíziu.
Trenčan žijúci v Brne patrí k výrazným osobnostiam súčasného divadla. S Divadlom Bolka Polívku spolupracuje už dlho, podieľal sa na vydaniach občasníka Re-Kabaret, jeho Pozemšťan stále patrí k divácky príťažlivým titulom a za DADA Revue, ktorú pre divadlo pripravil v roku 2023, bol nominovaný na Cenu Thalie. Je absolventom Ateliéru fyzického divadla Divadelnej fakulty JAMU, kde neskôr získal aj doktorát a momentálne na akadémii učí.

Pôvodná predloha Pépeho zaznamenala v novej verzii zmeny.
„Kostra príbehu zostala rovnaká, ale nejde o presnú kópiu, zhruba jednu tretinu scenára sme obmenili,“ vysvetľuje Pavol Seriš. „Zatiaľ čo pôvodná verzia bola sčasti hudobná, táto naša je viac klaunská a tanečná. Tam, kde on hral na gitare, my tancujeme alebo hráme bedminton. Veľmi si vážim Bolkovu veľkorysosť, že nám dal voľnú ruku a prispel k novému spracovaniu ako supervízor.“
Dcéra Juliana má rovnaký vek ako chlapci, s ktorými Bolek Polívka kedysi Pépeho hrával.
„Juli navštevuje divadelný krúžok na základnej umeleckej škole,“ vraví otec. „Nápad obnoviť hru nadchol aj ju. Súčasne to bola pre mňa aj veľká výzva, pretože doteraz som nikdy neobnovoval desaťročia starú inscenáciu, ani som nikdy nehral s detským hercom, tobôž s vlastnou dcérou.“
V porovnaní s bežnou divadelnou praxou tentokrát otec a dcéra skúšali po večeroch doma v ateliéri, aby Juliana nechýbala v škole.

„Počas generálkového týždňa sme už potrebovali viac času, ale pani učiteľka na základnej škole nám vyšla v ústrety a čiastočne ju uvoľnila z vyučovania. Samozrejme s podmienkou, že Julianka si svoje učivo preberie večer po skúške,“ s úsmevom priblížil skúšobný finiš Pavol Seriš.
K spolupráci si prizval svojich osvedčených spolupracovníkov – režiséra Dalibora Buša, dramaturga Matěja Randára a výtvarníčku Bernadett Királyovú.

„Inscenačný tím tvoria ľudia, ktorí sú moji priatelia a zároveň skúsení profesionáli. Chceli sme, aby to bolo príťažlivé divadlo – pantomimické, klaunské, výtvarné, poetické i dojemné.“
Či je skutočne také, to môžu diváci najbližšie posúdiť v piatok 24. januára v trenčianskom Kultúrno-kreatívnom centre Hviezda.