SELEC. V obci Selec v Trenčianskom okrese si v týchto dňoch pripomínajú 80 rokov od najtragickejšieho dňa vo svojej histórii. Bolo to vo štvrtok 30. novembra 1944, keď do malej obce vtrhli vojaci nemeckej armády a vyhnali jej obyvateľov z príbytkov. Príchod vojakov bol reakciou na skutočnosť, že v okolí podhorskej obce pôsobilo viacero partizánskych skupín.
Niektorí občania vstúpili do radov partizánov, iní im pomáhali zásobovaním potravinami a vecami dennej potreby.
Selec sa tak stal obeťou protipartizánskych represálií. Vojaci ženy, deti a starých ľudí rozdelili do jednej skupiny a mužov od 16 do 60 rokov do druhej. Mužov ešte v rovnaký večer odvliekli na výsluch do Beckova a zhruba polovicu z nich pustili domov, druhú čakal transport do zberného tábora v Seredi.
Odtiaľ putovali do koncentračných táborov v Nemecku. Domov sa už nikdy nevrátilo 43 z nich.
Ľudia zažívali veľké trápenie
Na chladný posledný novembrový deň spred 80 rokov si dodnes spomína 85-ročný Jozef Žovinec. V ten deň videl svojho otca Jána poslednýkrát v živote.
„V obci dali vybubnovať, aby každý nechal otvorený dom a aby sa chlapi zhromaždili do dolnej školy. Chlapov nad 60 rokov nebrali. Ja som mal vtedy päť rokov a mama ma nosili na chrbáte, lebo bol škaredý čas,“ povedal. V obci nikto nevedel, čo sa bude diať, pred odvlečením do Beckova stihli niektoré ženy svojim mužom priniesť hrubšie kabáty. „Mama utekala dať lepší kabát otcovi, to som si zapamätal.
Naľavo František Šišovský s fotografiou svojho otca. Vpravo Peter Šišovský. (zdroj: Erik Stopka)Videl som ich keď boli na nákladiaku, viac nič. Nemci nič nedovolili. Nik nevedel, kam idú,“ povedal Jozef Žovinec s tým, že chýbali akékoľvek informácie. Prečo mužov zo Selca odviezli do koncentračného tábora v Seredi, nevedeli. „Odtiaľ už nebolo návratu,“ smutne skonštatoval.
V ten deň videl svojho otca naposledy aj vtedy šesťročný František Šišovský.
„Ako prišli Nemci, tak robili prehliadky domov, otec bol vtedy na dvore, rúbal drevo na kúrenie. Vyhnali nás z chalupy, otca odtiaľ hneď zobrali, viac sme s ním už neboli. Keď kráčali z dolnej školy s Nemcami po bokoch a hnali ich do Beckova, išli okolo domu a mama ešte stihli za ním ísť a doniesť mu oblečenie a cigarety. Ja som sa len cez okno pozeral, len zakýval a odvtedy hotovo,“ opísal nepredstaviteľné momenty.
(zdroj: Erik Stopka)Otca štyroch detí naposledy navštívil v Seredi jeho najstarší syn Jozef, kedy mu 10. decembra 1944 mu odovzdal potraviny. Rodina podobne ako iné rodiny bojovala v Seredi o jeho prepustenie, bohužiaľ, neúspešne. František Šišovský vojnu síce prežil, na následky útrap ale 5. mája 1945 zomrel v koncentračnom tábore Mathausen. Stalo sa tak v rovnaký deň, ako tábor oslobodila americká armáda.
