TRENČÍN. Na Sládkovičovej ulici v Trenčíne objavili archeológovia zvyšky barbakánu o ktorom tušili, že sa v tejto lokalite v minulosti nachádzal.
Dom Janka Jesenského bude slúžiť ako múzeum. Obnovu dokončia do konca leta Čítajte Archeologický prieskum prebiehal v rámci revitalizácie pešej zóny v tejto lokalite, okrem tohto významného nálezu objavili i sieť podzemných chodieb, ktoré v stredoveku slúžili ako kanalizačný systém.
Jamy na ulici v nasledujúcich týždňoch zasypú, o tom, akou formou budú nálezy prezentovať bude trenčianska radnica rokovať s pamiatkarmi.
Objavili i sieť podzemných tunelov
Zvyšky hradobného systému, ktorý archeológovia odhalili sa zachoval v relatívne dobrom stave.
V článku sa okrem iného dočítate
- Aký má pre archeológov význam nájdenie barbakánu,
- aké iné nálezy odhalili,
- čo sa bude s nájdenými objavmi ďalej diať,
- ako dlho bude ešte trvať revitalizácia pešej zóny.
„Môžeme povedať, že si dokážeme pomocou archeológie a rôznych písomných prameňov vytvoriť celý pôdorys barbakánu a predhradného opevnenia v meste Trenčín,“ vysvetlil Drahoslav Hulínek, archeológ a vedúci výskumu na Sládkovičovej ulici.
Barbakán viedol od začiatku Sládkovičovej ulice, kde bola veža s priekopou.
„Cez ňu išiel most, bol tam vstupný portál. Z oboch strán pokračoval múr smerom k bráne, kde bola ďalšia vežovitá stavba, ktorej zvyšky môžeme na pôdoryse vidieť. Barbakán patrí medzi najzaujímavejšie predhradobné opevnenia tohto druhu na území bývalého Uhorského kráľovstva,“ povedal.
V rámci dejín Uhorska má podľa archeológa tento nález obrovský význam.
„To, že sme ho našli je jedna vec. Teraz sa musí nejako prezentovať. Cez architektúru riešime jeho prezentáciu. Je to typická stavba pre strednú Európu a pre priestor Uhorského kráľovstva. V Česku takéto stavby veľmi nie sú,“ priblížil.
Ako ďalej uviedol, ide o jeden z najzaujímavejších barbakánov vôbec. Jeho výstavba na území Trenčína súvisela s kráľom Žigmundom, ktorý panoval počas husitských nájazdov.
„Pravdepodobne bol primárne stavaný, ako obrana proti týmto nájazdom zo strany Čiech. Trenčín bol obľúbené mesto kráľa Žigmunda a častokrát sa zdržiaval na Trenčianskom hrade,“ podotkol Hulínek.
Okrem hradieb archeológovia objavili i sieť podzemných tunelov a chodieb. Tieto primárne slúžili ako kanalizácia, ktorá zabezpečovala odtok splaškov z Mierového námestia.
„Okrem toho sme našli veľa keramiky z neskorého obdobia stredoveku. Taktiež veľa skla zo stredoveku i z novodobého obdobia. Našli sme i zvyšky domov z 15., 16. až 19 storočia, ktoré boli v priestore barbakanu,“ vymenoval.
