Čoraz viac ľudí vyhľadáva službu otestovania svojej DNA s cieľom zistiť viac o svojom zdraví, ale aj predispozíciách na rôzne ochorenia. Keďže genetika ovplyvňuje prakticky každý aspekt nášho života, rozlúštenie DNA kódu bolo pre jej pochopenie kľúčové.
O testovaní, raste záujmu oň aj otázkach, ktoré by si mal záujemca pred odobraním vzorky sám zodpovedať, sme sa rozprávali s odbornou zástupkyňou pre genetiku spoločnosti Cytopathos IVANOU HOJSÍKOVOU.
V článku sa dočítate:
- aké predispozície sa dajú zistiť z DNA testov,
- ktoré pohlavie častejšie využíva službu takéhoto otestovania,
- prečo je podľa respondentky lepšie sa dať otestovať na Slovensku ako v zahraničí,
- čo by Ivana Hojsíková odporučila si dať otestovať ľuďom, ktorých téma zaujala a zvážili si všetky pre a proti,
- ako prebieha zber DNA a koľko trvá vyhodnotenie výsledkov.
Čo si môžeme predstaviť pod pojmom gén?
Gén je súčasťou DNA. Ak by sme si DNA predstavili akoby veľkú knihu receptov, jeden gén predstavuje jeden recept alebo návod, podľa ktorého sa tvoria proteíny, teda látky, ktoré riadia všetky procesy v našom organizme. Gén je zaznamenaný v – nazvime si to – kódovej reči a na to, aby bol dešifrovaný, treba splniť rôzne podmienky. V akom prostredí sa bude dekódovať, v ktorom orgáne sa proces prepisu informácie udeje, kto ho bude dekódovať a či je na to správny čas.
Kedy sa podarilo DNA kód prvýkrát rozlúštiť?
V roku 2000 bola zverejnená prvá verzia dekódovania DNA. V roku 2022 to bola už definitívna verzia vrátane sekvencií, ktoré bolo dovtedy problematické rozlúštiť.
Za necelého štvrťstoročia tak nastal obrovský posun vpred, zachytili sme ho aj na Slovensku?
Slovensko na tom nie je až tak zle. Povedzme, že na úrovni aplikácie vedeckých poznatkov do diagnostiky niektorých ochorení sme na tom celkom dobre a laboratóriá majú aj technologické zabezpečenie na detekciu mutácií. Problémom sú skôr peniaze jednak za cielenú diagnostiku, a jednak za vhodnú na mieru šitú terapiu. O genetike zároveň môžeme povedať, že spomedzi vied je jedna z najdynamickejšie sa rozvíjajúcich. Ešte v polovici minulého storočia bola podľa vzoru Sovietskeho zväzu aj u nás považovaná za buržoáznu pavedu a na Slovensku sa začala rozvíjať pomerne rýchlo v 70. – 80. rokoch. V tejto oblasti pôsobím približne 25 rokov a je obrovský rozdiel medzi tým, na akej úrovni bola genetická diagnostika vtedy a teraz.
Muži sa u psychológa boja nepochopenia a kritiky. Na život si siahajú štyrikrát viac ako ženy Čítajte Mnohé rysy, črty, nedokonalosti a aj choroby sú dedičné. Je možné, takpovediac celú zodpovednosť za ne zhodiť na gény, alebo ich možno pripísať aj prostrediu, v ktorom človek žije?
Veľakrát je to kombinácia dedičnosti a prostredia. Sú znaky, ktoré neovplyvníme, ako je farba očí či krvná skupina, no či sa u nás prejaví predispozícia na cukrovku či sklony k priberaniu, to je do istej miery v našich rukách a je to aj otázka prostredia, v ktorom sa pohybujeme. Ako príklad si môžeme uviesť dvoch jedincov so zhodnou genetickou výbavou – jednovaječné dvojčatá. Obe zdedia predispozíciu napríklad na sennú nádchu, a kým jedno z dvojičiek bude celý život žiť za polárnym kruhom, senná nádcha sa u neho neprejaví, u druhého žijúceho v našich podmienkach, ale už s veľkou pravdepodobnosťou áno. Záleží teda na prostredí, v ktorom sa budeme pohybovať. V takých prípadoch je dobré vedieť, aké predispozície máme, aby sme sa počas života vedeli niektorých vplyvov prostredia vyvarovať.
Aké predispozície sa dajú zistiť z DNA testov?
