TRENČÍN. Trenčínu je venovaná ďalšia kniha, tento raz o sochách na jeho území. Nesie názov Sochy Trenčína: Hlava V, v limitovanom náklade 500 kusov ju vydalo občianske združenie Čierne diery (ČD). Náklad vypredali v priebehu pár desiatok hodín.
Podľa mestského kurátora je vznik publikácie skvelou správou, keďže Čierne diery dokážu celospoločensky odpromovať témy, ktorým sa bežne venuje málo pozornosti. Zároveň upozornil, že na území mesta sa nachádza veľa kvalitných diel od zaujímavých autorov, ktoré sa oplatí poznať a venovať sa ich obnove. Knižnú novinku pokrstili aktivisti a aktivistky Projektu Hlava V so spoluzakladateľom združenia ČD Martinom Liptákom 12. novembra v KKC Hviezda.
Investujú desiatky miliónov eur. Ako zmení Trenčín titul európskeho mesta kultúry Čítajte Vyzdvihujú spoluprácu mesta a aktivistov
„Trenčínu sa podarilo niečo unikátne“ - tak znie prvá veta z anotácie zhruba 170-stranovej knihy. Tá je prechádzkou po meste a jeho vybraných 72 umeleckých dielach z obdobia socializmu. Publikácia nie je však len o vyčistených sochách a obnovených dielach, ale aj o umeleckých kúskoch, ktoré sú skryté v útrobách budov či na ich fasádach. Za jedinú svojho druhu označil kooperáciu aktivistov a mesta aj samotný Martin Lipták.
„Stalo sa niečo unikátne, keď mesto v spolupráci s kolektívom aktivistov a aktivistiek vytvorilo súpis diel a mesto ich postupne reštauruje. Pokiaľ mám vedomosť, na Slovensku sa inde nič takéto nedeje. Nejaké snahy má Bratislava a iné mestá, ale v takom rozsahu ako v Trenčíne sa to nikde nepodarilo,“ skonštatoval spoluzakladateľ združenia Čierne diery s tým, že takéto počínanie si zaslúžilo byť zachytené aj knižne ako inšpirácia pre iných.
(zdroj: Erik Stopka)Lipták zároveň upozornil aj na spôsob nazerania časti spoločnosti na umelecké diela v architektúre a vo verejnom priestore z obdobia socializmu. „Ľudia si často neuvedomujú, že mnohé z tých diel sú v skutočnosti často apolitické. To, čo nám tu zostalo z minulého režimu, je súčasťou našich dejín a 99 percent z diel nekomunikuje nejakú totalitnú ideológiu. Jednoducho museli vzniknúť, pretože to bolo prikázané,“ povedal Lipták.
Poukázal tým na zákon č. 355 z roku 1965, takzvanú Hlavu V. Zákon na základe rovnice definoval, aké percento z rozpočtu stavby musí staviteľ vyčleniť na vznik umeleckého diela. Nešlo pritom o malé čiastky, pri architektúre ‘mimoriadneho významu’ išlo o zhruba 1,6 až 2 percentá z rozpočtu stavby. Menej dôležité lokality a stavby mali vyčleniť na vznik umenia zhruba percento zo svojho rozpočtu.
