NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. V tomto období sa často konajú stretnutia bývalých spolužiakov – maturantov po rokoch, ktoré si zachovávajú tradíciu obyčajne v päťročných intervaloch neraz od maturity až po hlboký dôchodkový vek účastníkov. Jedno z takýchto milých stretnutí sa nedávno uskutočnilo aj v reštaurácii Kapustík v Novom Meste nad Váhom.
V múzeu SNR si pripomenú výročie narodenia prvého myjavského múzejníka Čítajte Nebolo by ničím nezvyčajné, keby sa na ňom nestretli spolužiaci so svojou triednou profesorkou, ktorá sa stala ikonou novomestského gymnázia, keďže výchove a vzdelávaniu študentov sa venovala plných 50 rokov. Samozrejme v čase, keď viedla spomínaných maturantov, to bola stredná všeobecnovzdelávacia škola (SVŠ) a z profesorského zboru toho obdobia zostala prakticky jediná aktívne činná v tejto škole. Taktiež roky, kedy títo maturanti drali lavice strednej školy a najmä skladali svoje „skúšky dospelosti“, mali svoj zvláštny nádych. Boli to pamätné roky Dubčekovej snahy o tzv. socializmus s ľudskou tvárou a zároveň tvrdého potlačenia týchto snáh vojskami Varšavskej zmluvy , roky 1966 až 1969.
Na predchádzajúcej stretávka odovzdával kyticu triednej učiteľke L. Fogaš. (zdroj: archív F. Lhotského)A tou spomínanou triednou profesorkou bola pani Mgr. Zita Mastráková, ktorá na Gymnáziu M. R. Štefánika v Novom Meste nad Váhom pôsobila od roku 1963 do roku 2013. Učila prírodovedné predmety a trieda študentov, ktorá mala stretnutie po 55 rokoch, bola v poradí jej druhou, z tých, ktoré priviedla až k maturite, po tom, čo prišla ako mladá a plná elánu z východného Slovenska. Práve jej odborné i všeobecné vedomosti ale aj tvorivý a ľudský prístup ku svojim študentom naplnený empatiou z nej urobili obľúbeného pedagóga, na ktorého sa ani po dlhých rokoch nezabúda.
Najväčším úspechom každého učiteľa sú jeho úspešní žiaci. A takí boli aj v tejto maturitnej triede viacerí. Asi najviac známou osobnosťou z triedy bol spolutvorca slovenskej Ústavy a v rokoch 1998 až 2002 podpredseda vlády SR Ľubomír Fogaš. Napriek pracovným povinnostiam zodpovedajúcim tejto funkcii, si však vždy našiel čas, aby sa mohol stretnúť so svojimi spolužiakmi a triednou profesorkou a zaspomínať na študentské časy na novomestskej SVŠ-ke. Nechýbal ani tentokrát.
Tak ako vždy na pomaturitných stretnutiach bolo o čom debatovať a na čo spomínať i keď po určitých rokoch nás prichádza vždy o niečo menej, bolo tomu tak aj na tomto nedávnom. októbrovom po viac ako polstoročí.
