Najskôr sa po zápase objímal so spoluhráčmi, aby následne zamával slovanistickému kotlu. Ihneď pocítil tvrdé objatie od Kevina Wimmera a dôrazne mu dohováral aj Kenan Bajrič. Potom sa k nim pridal kapitán Slovana Bratislava Tigran Barseghyan.
Následne brankára AS Trenčín Matúša Slávička trojica zhodila na zem. Mladý gólman zostal očividne prekvapený a nekládol prakticky žiadny odpor. Na pomoc mu pribehli spoluhráči, ktorí ho z klbka tiel vytiahli do bezpečia. Za nešportové správanie dostal žltú kartu. A keďže už jednu mal, tak aj červenú, čo znamenalo stop na jeden ligový zápas.
Slovenský Lewandowski: Kanonier naberá silu na cintoríne, gól strelí každých 38 minút Čítajte „Keď som odchádzal zo štadióna, rozprávali sme sa s Blackmanom. Povedali sme si, že nás celá situácia mrzí a ideme všetci ďalej. O žiadnej nevraživosti medzi hráčmi nemôže byť ani slovo. Aspoň teda nie z mojej strany. S odstupom pár dní vnímam, že som si to zamávanie nie mohol odpustiť. Nemôžem provokovať, ale emócie ustáť,“ vyjadril sa Matúš Sláviček.
Keď slovenská futbalová reprezentácia v októbri 2009 oslavovala historický postup na svetový šampionát do Juhoafrickej republiky, mal iba šesť rokov. Už vtedy vedel, že chce byť futbalistom. Behať sa Matúšovi Slávičkovi príliš nechcelo, a tak od prvých tréningov nastúpil medzi tri žrde.
Rodák zo Skalky nad Váhom pri Trenčíne vyrastal na Gigim Buffonovi, Manuelovi Neuerovi či Keylorovi Navasovi. Dlhoročnú dvojičku mu robil Michal Kukučka, dnes gólman druholigistu z nemeckého Norimbergu. S tímom AS Trenčín do 19 rokov získal v sezóne 2021/2022 majstrovský titul. Na jeseň potom okúsil mládežnícku Ligu majstrov, kde Trenčín v druhom kole vypadol proti Panathinaikosu Atény.
Získal cenu fair play, okúsil arabský svet. Extraligista túži po trénerskej profi licencii Čítajte Na svoju šancu v prvom tíme AS Trenčín čakal dlhé dve sezóny. Napokon sa dočkal v úvode aktuálneho ročníka, keď mu dal v štyroch stretnutiach Niké ligy príležitosť tréner Ilija Stolica. Následne ho posadil na lavičku, aby po konci srbského kouča dostal opäť príležitosť pri Ivanovi Galádovi.
Po majstrovskom titule s tímom do 19 rokov ste prešli do prvého tímu, kde ste dlhodobo čakali na príležitosť v ligovom stretnutí. Ako si na toto obdobie spomínate?
Nebudem klamať, bolo to náročné. Na lavičke som počas ostrých stretnutí sedel pomerne často. Nebolo vôbec jednoduché iba trénovať. Keď prišiel tréner Stolica, absolvoval som veľmi dobrú prípravu. Lenže po jej konci som sa zranil a spadol som až na pozíciu trojky. Tri mesiace som bol mimo záťaže. Mal som problémy s bedrom. Tvrdo som pracoval, aby som sa dokázal vrátiť plnohodnotne pripravený. Obetoval som veľa peňazí, času i psychických síl.
Pripúšťali ste si myšlienky, že by ste odišli do iného klubu, prípadne amatérskeho futbalu a popri športe aj pracovali?
Napadlo mi všeličo.Pôvodný kontrakt mi končil v lete tohto roka. Zvažoval som aj variant, že pôjdem do druhej ligy, aby som sa ukázal, a potom sa potenciálne vrátil do najvyššej súťaže. Napokon som sa s Trenčínom dohodol na predĺžení zmluvy o aktuálny ročník. A rozhodne neľutujem. V klube som doma. Nikde inde som doteraz nepôsobil. Máme výborné zázemie a všetko sa postupnými krokmi posúva k lepšiemu.
Aj toto sa v článku dočítate
- ako vnímal, keď ho po štvrtom ligovom zápase tréneri opäť posadili na striedačku,
- akú zmenu priniesol do kabíny tréner Ivan Galád,
- či sa mu už stalo, aby ho podobným spôsobom vyprovokoval fanúšikovský tábor súpera.
V aktuálnej sezóne ste sa konečne predstavili aj v ostrom stretnutí Niké ligy. Aké to boli pocity?
V prvom rade by som začal ešte záverečným stretnutím prípravy, kedy sme sa v Rakúsku nastúpili proti Galatasaray Istanbul. Mužstvu, ktoré dlhodobo hráva Ligu majstrov. Počas rozcvičky som sa cítil nervózny, no bol som stále sústredený. Hrať proti hráčom ako Batshuayi či Mertens je veľkým zážitkom. Ide o futbalistov, ktorí robia všetky činnosti s veľkou ľahkosťou.
Prvý ligový duel v Trnave som si užíval. Možno desať minút som bol nervózny, kým som sa oťukal. Potom už bolo všetko v poriadku.
Za štyri ligové kolá ste inkasovali tri góly. Potom vás tréneri posadili na lavičku a dali prednosť Andrijovi Katičovi. Aj viete povedať prečo?
Rozhodli sa, že chcú dať príležitosť jemu. Musel som ich rozhodnutie iba rešpektovať. Nebola to ľahká situácia, ale nemohol som sa z toho zložiť. Jedinou cestou bolo tvrdo pracovať. Žiadne slová ako: kašlem na to a budem sa flákať, mi nenapadli. Pracoval som a šanca znova prišla.
Aj ste sa s trénermi rozprávali na túto tému?
Prebehla komunikácia medzi štyrmi očami. Jej obsah zostane iba medzi nami dvoma.
Posledný septembrový deň klub rozviazal spoluprácu s trénerom Ilijom Stolicom. Prekvapila vás zmena kouča?
Výsledky neboli dobré. Boli sme takmer poslední. Vtedy sa začne špekuľovať či vedenie pristúpi k výmene. Na druhej strane, nebolo to iba o ňom. Treba priznať, že z tímu odišlo viac ako desať hráčov. Všetko zosynchronizovať a naštartovať mužstvo, aby dobre šľapalo, nie je jednoduché. Vedenie sa rozhodlo, ako sa rozhodlo.
Čo vám ako prvé povedal nový kormidelník Ivan Galád?
Že všetci začíname z rovnakej štartovacej čiary a sme na rovnakej úrovni.
V rozhovore sa vyjadril, že nastavenie kabíny je náročné. Čo vy na to?
Keď sa mužstvu nedarí a nestrieľate góly, nie je atmosféra najlepšia. Nový tréner prináša vždy nový impulz a energiu. To sa potvrdilo v našom prípade v zápase na Tehelnom poli, kde sa body nezbierajú bežne.
Vnímate zmenu?
My brankári máme svoj svet. Sme akoby šport v športe. A nezmenil sa nám tréner brankárov. Skôr ide o otázku smerom na hráčov v poli či cítia zmenu.
Určite vám niečo povedal smerom k červenej karte v závere stretnutia proti Slovanu Bratislava.
Povedal, že sme obaja urobili chybu a niečo podobné sa z našej strany nemôže opakovať. Priznám sa, že som sa o jeho červenej karte dozvedel až po stretnutí, pretože v danom momente som si chystal spoluhráčov na štandardnú situáciu súpera.
Do brány ste sa dostali po piatich kolách a proti súperovi, ktorý je účastníkom skupinovej fázy Ligy majstrov. Výsledok mohol skončiť kadejako. Nemali ste obavy?
Pri rozcvičke som nemyslel na to, proti ktorému súperovi hráme. A do správneho tempa ma dostala Marcelliho šanca v piatej minúte, ktorá neskončila v sieti. Potom to už bolo v poriadku.
Slovan je v našej lige nadštandardným protivníkom. Jeho hráči sú schopní obísť dvoch či troch protivníkov.
V druhom polčase vás hecoval fanúšikovský kotol Slovana Bratislava. Vnímali ste to?
Začalo sa hrať a už prichádzali provokácie, ktoré sa postupne stupňovali. Nehovorím, že som im niečo neodpovedal. Nie som neviniatko. Ale žiadne zdvihnuté prostredníky alebo iné hanlivé gestá.
Vraj ich invektívy voči vašej osobe šli smerom na rodinu.
Že ma označia škaredým slovom považujem za bežné. Nad tým už iba mávnem rukou. Ale veci ohľadom rodiny? To na ihrisko nepatrí.
Je štandardom, že vám fanúšikovský tábor nadáva?
V Trnave som tiež chytal za kotlom a nič podobné sa nedialo. Nepamätám sa, že by to šlo až do takýchto rozmerov ako na Slovane. A ani som ešte toľko ligových duelov neodchytal.
Po zápase ste smerom k fanúšikom Slovana zamávali. Nebolo to zbytočné?
Lomcovali mnou emócie. Ani som si neuvedomil, že sú za mnou traja hráči súpera. Ako som zakýval, do pár sekúnd ma držali a následne ma zvalili na zem.
Keď som odchádzal zo štadióna, rozprávali sme sa s Blackmanom. Povedali sme si, že nás celá situácia mrzí a ideme všetci ďalej. O žiadnej nevraživosti medzi hráčmi nemôže byť ani slovo. Aspoň teda nie z mojej strany.
S odstupom pár dní vnímam, že som si to zakývanie mohol odpustiť. Nemôžem provokovať, ale emócie ustáť.
