TRENČÍN. Igor Vaculčiak. 56-ročný maliar z Trenčína za volantom kamióna. Hoci mu bol už v ranom detstve nadelený veľký výtvarný talent, nikdy sa z neho nestal profesionálny výtvarník.
Vtedy ešte mladík z Horehronia túžil študovať výtvarné umenie, ale zložité rodinné pomery, obracanie vo vreckách každej koruny, ale aj fakt, že ťažko dosiahnuteľné štúdium bolo určené len pre niektorých vyvolených, jeho život nasmerovali úplne iným smerom. Napriek tomu má Igor aj dnes v hlave obrovské výtvarné múzy a inšpirácie.
Na svojich olejomaľbách chce v rozsiahlej sérii obrazov zmapovať historické pohľady na Trenčín, vydať historický kalendár s maľovanými podobami tohto krajského mesta a naplno rozbehnúť výstavnú činnosť. Žiaľ, náročná práca šoféra nákladných áut ho vyčerpáva natoľko, že dostať sa so štetcom a farbami pred čisté plátno je veľmi zložité.
V snahe „vypnúť“ aspoň na jeden rok a postaviť sa na dvanásť mesiacov iba do svojho ateliéru mu chce pomôcť jeho dcéra Vanesa.
Na internetovej platforme Donio rozbehla výzvu, ktorou chce pre milovaného otca vyzbierať potrebné financie na pokrytie jeho umeleckých zámerov. A my sme sa na príbeh otca a dcéry bližšie pozreli.
Dcéra sa rozhodla pomôcť otcovi
Píše sa rok 1967 a na Hore-hroní neďaleko Brezna prvý raz zaplače malý Igor Vaculčiak. Onedlho vyrastajúci chlapec v lone krásnej prírody, ktorého veľkým snom a túžbou už od detstva bolo vydať sa práve cestou profesionálneho maliara. Práve nádherné Horehronie sa stáva jeho prvou výtvarnou múzou.

Žiaľ, Igor vyrastal v neúplnej rodine a jeho dospievanie nebolo jednoduché. „Otcova mama vychovávala štyri deti ako učiteľka úplne sama. Jeho otec opustil rodinu a mama so štyrmi deťmi sa predierala životom v ťažkých podmienkach, ako sa dalo. Napriek tomu sa môj ocko nevzdával a v maľovaní sa vzdelával ako samouk. Ale jeho výtvarný sen sa mu úplne nepodarilo realizovať dodnes,“ približuje príbeh svojho otca jeho 24-ročná dcéra Vanesa Vaculčiaková.
Tá sa preto chopila iniciatívy svojmu milovanému otcovi pomôcť a v čase pribúdajúcich rôčkov, viacerých zdravotných problémov a náročnej práci mu otvoriť cestu k realizovaniu jeho výtvarných vízií a cieľov.
„Otec bude mať v októbri 57 rokov a čoraz viac z neho vyžaruje túžba realizovať svoje výtvarné sny. A ja som sa rozhodla podniknúť tento krok. Rozbehnúť na portáli Donio Slovensko finančnú zbierku, aby mohol svoje projekty uskutočniť. A to sa pri vyčerpávajúcej práci šoféra kamióna naozaj nedá. Práca ho unavuje fyzicky aj psychicky,“ pokračovala Vanesa Vaculčiaková.

Maliar za volantom brázdi cesty po republike
Nadaný umelec Igor Vaculčiak jazdí už roky na dodávkach a menších kamiónoch.
„Jazdí po celom Slovensku i na cestách Českej republiky. Vstáva o jednej v noci, aby o druhej mohol už vyraziť na cesty. Vracia sa veľmi unavený domov až večer.
Na to, aby mohol naberať nové výtvarné múzy, musí mať dostatok energie, fyzickej i psychickej pohody. A to sa pri tejto práci nedá. Mojou predstavou je, aby sa ocino mohol celý rok venovať iba maľovaniu a výtvarnej činnosti,“ priblížila vízie jeho dcéra.