TRENČÍN. Mestská polícia v Trenčíne našla na pomníku Milana Rastislava Štefánika v mestskom parku pozostatky spáleného venca a kahanca. Následky ohňa znečistili veľkú časť sochy.
Cudzie zavinenie vylúčili, so súhlasom autora umeleckého diela, Juraja Oravca, pomník v stredu (11. septembra) vyčistili.
Trenčiansky umelec si pri tejto príležitosti zaspomínal na okolnosti vzniku samotného pamätníka.

Prezradil i to, ktorý prvok pôvodne v jeho návrhu nebol, no napriek tomu ho na poslednú chvíľu vybudovali.
V článku sa okrem iného dočítate
- Čo bolo príčinou obhorenia,
- ako pomník v minulosti niekto už poškodil,
- ktorá časť pomníka v návrhu nebola, na napokon ju zapracovali,
- aký bol osud pôvodného pomníka.
Na vine bol pravdepodobne vietor
Fotodokumentáciu obhoreného pamätníka zhotovila trenčianska mestská polícia ráno v pondelok 9. septembra.
Informovala o tom Erika Ságová, hovorkyňa mesta Trenčín. „V ten istý deň sme začali robiť všetko pre to, aby v stredu 11. septembra bol pamätník vyčistený chemicky i wapkovaním,“ priblížila.
Spojili sa i s autorom pamätníka, Jurajom Oravcom, ktorý dal k čisteniu súhlas. Podľa hovorkyne nebolo poškodenie spôsobené úmyselne.
„Všetko nasvedčuje tomu, že nedeľňajší silný vietor spôsobil, že oheň z kahanca zasiahol veniec opretý o pamätník,“ dodala.
Návrh vytvoril v časovej tiesni
Na mieste terajšieho pomníka, ktorý je venovaný osobe Milana Rastislava Štefánika, stále v minulosti iný pomník.
„Z pôvodného, ktorý stvoril Jozef Pospíšil a ktorý zrútili v 50-tych rokov minulého storočia, jeden človek zachránil Štefánikovu bustu. Mala ísť do šrotu. V roku 1989 ju priniesol na mestský úrad a radnica vypísala súťaž, na jej umiestnenie,“ povedal Juraj Oravec, akademický maliar a autor súčasného pomníka.
V spomínanom výberovom konaní boli pôvodne iba dvaja miestni sochári, Juraj Krajčo a Igor Mosný. Keďže v súťaži museli byť traja kandidáti, oslovili i Oravca.
„Nakoniec som to vyhral. Pracoval som v časovej tiesni. Na kresbovú prípravu som mal málo času. Uvažoval som nad tým, že by malo ísť o dôstojné umelecké dielo, na ktorom bude hlava umiestnená,“ spomína umelec.
Pôvodný pomník tvorila celá postava Milana Rastislava Štefánika, ktorá stála na šesťmetrovom pylóne.
„Bol to vertikálny artefakt, čiže v tomto smere som uvažoval i ja. Dielo má evokovať pád. To krídlo je ako keby zarazené do zeme, čo symbolizuje ten pád, okrem toho, že je zlomené,“ vysvetlil.
Oravec dozeral i na samotnú výrobu diela. Do dnešného dňa má odloženú fotodokumentáciu z realizácie a odlievania foriem.