Všetko od začiatku nebolo ružové. Ako tútor mu bol pridelený Marek Batelka vo vtedy štvrtoligovej Novej Vsi nad Váhom. Na simulovanom tréningovom zápase niekdajšiemu top kanonierovi regiónu nechtiac pristúpil nohu.
„Povedal som mu: Neplač! Od toho momentu si všímal na ihrisku len mňa a súboje pripomínali skôr kopanú ako futbal. Chalani ma naučili, čo je rešpekt a ako si ho zároveň vybudovať,“ spomína na futbalové začiatky JÁN ONDREIČKA.
Dnes má 34 rokov, no už patrí medzi legendy dvoch klubov. V drese Novej Vsi odohral aj s mládežníckou kariérou 21 sezón a v seniorskom tíme strelil 114 gólov. V nedávnom stretnutí proti Moravskému Lieskovému (5:2) v VIII. lige Juh zaknihoval stý presný zásah v drese rodnej obce – Hôrky nad Váhom.

Obdivovateľ Brazílčana Ronalda a Francúza Henryho sa do futbalového dôchodku rozhodne nechystá. Futbal si predsa s pribúdajúcimi rokmi užíva stále viac a viac.
Proti Mor. Lieskovému ste strelili hetrik a zaznamenali stý gól v drese rodnej a materskej Hôrky nad Váhom. Aké pocity vo vás prevládajú?
Sú to veľmi pekné momenty. Ide skôr o raritu v okresných súťažiach, že sa niekomu podarí streliť sto gólov za svoj klub. Mne sa to podarilo v oboch kluboch, kde som hrával. Aj v Novej Vsi aj v Hôrke.
Rád strieľam góly a viem sa z nich tešiť. Stý gól tešil v prvom rade tým, že sme súperovi odskočili už na 3:1 a mohli sme si zápas viac užívať. A zároveň, že bol aj míľnikový.
Odrazenú loptu od obrancov si spracoval spoluhráč Andrej Štefánik, počkal si na správny moment a posunul mi loptu medzi obrancov do šestnástky a ľavačkou krížnou strelou som trafil šibenicu. Bol to veľmi pekný gól, jeden z najkrajších za Hôrku.

Čo vás tento kariérny míľnik stál?
Chalani si vyžiadali doplnenie klubovej chladničky o kartón tekutých pochutín a nasledujúci zápas v Polianke som spoluhráčov pozval na pivo a šoférov na kofolu.
Ako ste vôbec dokázali dohľadať štatistiky v oboch kluboch, ktoré siahajú ešte do čias, kedy nefungoval futbalnet?
Pri góloch v Hôrke to bolo jednoduché, pretože v sezóne 2016/2017, keď som tam prestúpil, už futbalnet existoval a počty boli jednoduché. Samozrejme, človek to nedrží v hlave a už len myšlienka, že sa k stému gólu blížim, vznikla na ukončení minulej sezóny, že mi chýbajú štyri góly do stovky.
V Novej Vsi to bolo zložitejšie a góly som si po sezóne vždy ručne písal do notesu až do vzniku elektronických zápisov. Môže to byť trošku skresľujúce, ale spoluhráči, rodina a známi vedia, že futbal je moja vášeň a pamätám si zo zápasov veľmi veľa momentov, špeciálne moje góly a ako k nim prišlo.
Dosiahli ste už dve skvelé méty. Aké sú tie ďalšie?
Na začiatku každej sezóny si dám svoj motivačný cieľ, koľko by som ich chcel streliť. Priamoúmerne to spájam s bodmi v tímovej tabuľke, pretože moje góly tým bodom pomáhajú. Nemám presné číslo, že koľko, ale čo viem, že to bude len za Hôrku. Ponuky chodia, ale čoraz menej, pretože poznajú moju odpoveď.
Aj toto sa v článku dočítate
- Ktoré góly v kariére považuje za pamätné,
- majú pre Ondreičku zápasy proti Novej Vsi špecifický náboj,
- s ktorými známymi futbalistami sa stretol v Novej Vsi nad Váhom, keď klub patril medzi elitu regiónu?
Je Hôrka vaša srdcovka?
Určite sa ňou stala postupom času. Základom je kabína, ktorá sa tvorí postupnými krokmi. Zlom v tvorbe tímu nastal dva roky dozadu a tréner Janko Kotula so starostom a predsedom klubu v jednej osobe, Jankom Dujkom, začali s prestavbou mužstva. Prišli hráči so skúsenosťami z vyšších súťaží a vytvorila sa partia, ktorú si za svoju kariéru nepamätám.