NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Novomešťan Dominik Černý a Dubničanka Hanka Burzalová. Dvaja mladí, šťastní, mimoriadne dobre naladení a usmiati ľudia, ktorých spája mocným putom veľká láska a spoločná budúcnosť.
A navyše ich nerozlučne spojil aj šport, ktorému sa obaja už roky úspešne venujú. Ľahká atletika. Chodecký pár z nášho kraja, súťažiaci v dresoch so slovenskou trikolórou i Dukly Banská Bystrica, sa po štartoch na majstrovstvách sveta i Európy vo svojej premiére predstavil aj na Olympijských hrách 2024 v Paríži.
A my sme sa iba pár dní po ich návrate z vytúženej olympiády rozprávali nielen o chôdzi, kde našu vlasť obaja reprezentovali v pretekoch jednotlivcov i v štafetovom chodeckom maratóne, ale aj o neopakovateľnej atmosfére, ktorú zažili na športoviskách či v olympijskej dedine. Na úvod sme vyspovedali našu chodeckú reprezentantku Hanku Burzalovú a následne Dominika Černého.
Hanka, olympijské hry sú zrejme aj pre vás neporovnateľné svojou atmosférou so žiadnym svetovým podujatím.
Už symbol olympijských kruhov vždy vo mne evokoval pocity, že olympiáda je najväčším podujatím, ktoré chce vo svojom živote každý športovec dosiahnuť. Aj mojím a Dominikovým snom bolo vždy súťažiť na olympijských hrách. Je to veľká zodpovednosť, inšpirácia. A keď sme videli, ako Paríž žije športom, bolo to úžasné. Celé mesto bolo tomu prispôsobené vrátane zabezpečenia bezpečnosti a ochrany športovcov a civilistov.
Mladá herečka s magickými bytosťami zachraňuje našu planétu Čítajte Čo vás prekvapilo v uliciach Paríža?
Niektoré ulice boli prerobené na športoviská a umiestnili ich medzi historické pamiatky. Bolo to veľmi nápadité a pekné. Symbol profesionalizmu v športe bol neprehliadnuteľný.
Už samotný vstup do olympijskej dediny musel byť pre športovca po stránke bezpečnosti nezabudnuteľný.
Dedina bola neustále strážená ochrankou. Bolo vidno ozbrojených policajtov a vojakov či policajné autá. Športovcov však priamo policajti či vojaci nekontrolovali, oni dbali na ich bezpečnosť. Keď sme prechádzali bránou do olympijskej dediny, vždy nám boli kontrolované akreditačné karty s fotkami. QR kód potvrdil, že sme to naozaj my. Kontrolovali nám aj batožiny podobným spôsobom ako na letiskách. Akreditačnú kartu bolo potrebné nosiť stále so sebou. Keď išiel Dominik do jedálne, raz si ju zabudol a musel sa po ňu vrátiť. Každý športovec bez akreditácie na krku bol podozrivý, s akreditačkou na krku nevznikal žiaden problém.
Herec Luděk Sobota: Nikdy som nečakal, že by som skončil na moste Čítajte Keď sme pri jedálni. Niektorí športovci sa sťažovali na kvalitu stravy, iní tvrdili, že boli niekedy aj hladní. Aká je teda pravda?
S Dominikom sa na tom smejeme. Nič také sme nezažili. Jedáleň bola v 250 metrovom hangári, ktorý mal po stranách reštaurácie. Naozaj tam bolo všetko. Keď sme sa tam už zorientovali, našli sme tam všetko, na čo sme mali v tej chvíli chuť. Naložili sme si lososa, Dominik si zobral aj chobotnicu. Boli tam aj diétnejšie jedlá, ale aj vyslovené dobroty. Strava bola v olympijskej dedine bohatá vrátane všetkých možných dochucovadiel. K strave nemáme jedinú výhradu.
Predpokladám, že v časoch pred vašimi súťažnými disciplínami ste na olympiáde aj tak mali presne daný striktný stravovací režim.
Spolupracujeme s výživovými poradcami, ktorí stravovacie veci riešia už dávno počas sezóny. Podstatný je prísun a dostatok energie a zamedzenie vzniku črevných problémov, ktoré sa pri náročných vytrvalostných disciplínach môžu ozvať. Dávame si na to pozor. Snažíme sa jesť zdravo a pestro. Vyhýbame sa mastným jedlám. Ale presne predpísané, čo máme jesť na raňajky, obed a večeru, tak to nemáme. Ale zhruba vieme, koľko a čo máme zjesť.
