Do tímu Jednoty Trenčín nakukol MILAN ALBRECHT (74) už ako 17-ročný a extrémne rýchlo sa etabloval v najvyššej československej futbalovej lige. Trvalo mu iba pár týždňov, aby si otvoril strelecký účet proti Dukle Praha.
Nemal ešte ani 20 rokov, keď ho trénerský tandem Jozef Marko -Ján Hucko nominoval na svetový šampionát v Mexiku. Bez toho, aby v kvalifikácií odohral čo i len jeden zápas.
V roku 1972 sa tešil z titulu majstra Európy do 23 rokov. Najcennejší dres v seniorskej reprezentácií si obliekol päťkrát a strelil dva góly.
S Baníkom Ostrava získal tri majstrovské tituly a v najvyššej československej lige mal výbornú bilanciu 334 zápasov a 66 strelených gólov. Ako tréner viedol Nitru, Trenčín, Dunajskú Stredu, Ličartovce a iné kluby. V súčasnosti 74-ročný kouč sedí na lavičke ôsmoligového Selca.

Do Jednoty Trenčín ste prišli ako starší žiak. Spomínate si ešte na tie časy?
Ako rodák z Istebníka som s futbalom začínal v klube z názvom Družstevník Zavažie. Mal som štrnásť rokov, keď som sa presunul do Jednoty. Trénoval nás pán Klimo. V doraste bol naším koučom pán Hubek. Štyri zápasy som odohral za béčko v nižších súťažiach a od roku 1967 som sa presunul k prvému tímu. Mal som čerstvých sedemnásť rokov.
Viedol nás legendárny Michal Vičan. Prvý ligový duel som odohral proti Interu Bratislava, ktorý mal na pravej strane obrany Vladimíra Weissa najstaršieho. Vyhrali sme 1:0.

Hrať ligu v takom mladom veku nebolo bežné. Pociťovali ste stres?
Bol som mladé ucho. Príliš som si to ani neuvedomoval. Dôležité bolo, že sme mali dobrý kolektív. V jeho strede boli skúsení páni ako Rihošek, Čemez, Masný, Navrátil či Bencz. Rýchlo ma zobrali medzi seba a cítil som sa s nimi skvele. Stabilne som hrával, bolo mi dobre.
Prakticky okamžite si so mnou všetci potykali. Asi posledný, kto mi to dovolil, bol Miro Čemez. Až na sústredení v Piešťanoch.
Museli ste do kabíny priniesť „prískočné“?
V tých časoch sa nič také nedialo. Ani žiadne šialené rituály.
Prvý gól v Československej lige ste zaznamenali v októbri 1967. Pamätáte si naň?
Padol na štadióne pražskej Dukly na Juliske v druhom polčase. Milan Navrátil ušiel a odcentroval prudkú prízemnú loptu. Tá prešla brankárovi pomedzi nohy. Bola to už najjednoduchšia vec na svete, aby som ju z piatich metrov dokopol do prázdnej brány.

Celá sezóna bola výborná. Na jar 1968 sme sa zúčastnili na neoficiálnych dorasteneckých majstrovstvách Európy. Vo finále sme porazili Francúzsko 2:1 a tešili sme sa z titulu. Na turnaji som dal dva góly a rovnako aj trenčiansky spoluhráč Řádek.
Výborné výkony v lige vám otvorili dvere do reprezentácie. Dokonca bez jediného štartu v kvalifikácii svetového šampionátu ste sa predstavili v záverečnej nominácii na majstrovstvá sveta v Mexiku.
V Trenčíne som hral stabilne a darilo sa mi. Tréneri v reprezentácii mi dali šancu, aby som pričuchol k svetovému futbalu. V Mexiku som bol v pozícii náhradníka. Sedel som kúsok od Pelého, čo bol obrovský zážitok, veď som mal sotva dvadsať rokov.
Aj toto sa v článku dočítate
- Bolo sklamaním, že reprezentácia skončila na svetovom šampionáte v Mexiku až pätnásta,
- ako vnímal Milan Albrecht tri tituly s Baníkom Ostrava a prečo sa neskôr presunul do konkurenčných Vítkovíc,
- mohli si hráči na oslavu víťazstiev pripiť,
- čo rozhodlo derby susedných dedín, počas jeho trénovania vo Veľkých Bierovciach?
Od zástupcov zväzu sme dostali zošity so španielskymi vetami, aby sme sa vedeli aspoň základne dorozumieť. Šéf nášho hotela mal tri dcéry. S najmladšou sme sa do seba troška zahľadeli. Pred koncom nášho pôsobenia v Mexiku za mnou prišiel, aby som zostal žiť u nich. Že nám vystrojí svadbu a budem hrať futbal niekde v miestnom klube. Vtedy to však nebolo také jednoduché, ako by to bolo dnes.