TRENČÍN. Na Trenčianskom hrade spustili archeologický výskum v hradnej kaplnke vedľa Matúšovej veže.
Jeho cieľom je odkrytie gotickej krypty pod Panskou kaplnkou. Archeológovia predpokladajú, že za jednou zo stien v hrobke sa nachádza priechod do ďalšej miestnosti.
Podobný archeologický výskum v rovnakej lokalite prebehol i v polovici minulého storočia. Vtedajší výskumníci sa ku krypte správali necitlivo, v jej klenbe dokonca prebúrali dieru a do hrobky hádzali odpad.
V článku sa okrem iného dočítate
- Čo dúfajú že v krypte nájdu,
- kedy s prácami začali,
- ako hrobku znehodnotili archeológovia v minulom storočí,
- čo sa stalo s kaplnkou, ktorá bola v minulosti nad hrobkou.
Hrobku znehodnotili a hádzali do nej odpad
Cieľom prebiehajúceho výskumu je odokrytie krypty, ktorá sa nachádzala pod oltárnou kaplnkou.
„S archeologickým výskumom sme začali minulý týždeň a podarilo sa nám odkryť pôvodné schodisko, čo je vstupná časť do krypty a tiež asi polovicu krypty,“ priblížil archeológ Juraj Malec.
Krypta bola čiastočne odkrytá už v druhej polovici dvadsiateho storočia. Terajší výskum pokračuje v práci, ktorú rozbehli predchodcovia dnešných archeológov.
„Máme takú indíciu, že by v severnej, čiže v zadnej stene krypty, bol priechod do ďalšej miestnosti,“ povedal.
Archeológ predpokladá, že krypta pochádza z druhej polovice 17. storočia, kedy kaplnku prestavali.
Doposiaľ vyniesli von násyp z predošlého archeologického prieskumu, odokryli schodisko a približne polovicu krypty. Výskum spustili symbolicky na 600. výročie nadobudnutia hradu do vlastníctva Barbory Celjskej.
V Trenčíne svojpomocne postavil kaplnku, kamene na ňu zbieral i v Chorvátsku Čítajte „Výstavbe Barborinho paláca musela ustúpiť pôvodná rotunda, ktorá bola najstaršou stavbou na hrade. Tým pádom vznikla povinnosť vybudovať nový sakrálny objekt. Niekedy po svojom nástupe začala stavať aj túto kaplnku,“ uviedol.
Dátum jej dokončenia nie je známy, existovala však približne 350 rokov, konkrétne do roku 1790, kedy hrad zachvátil požiar. „V 16. storočí ju prestavali Zápoľskí a v 17. storočí Esterháziovci,“ podotkol. Kaplnku pôvodne postavili v gotickom slohu.
Archeológovia majú zároveň k dispozícii i technický denník z posledného výskumu z roku 1955. Ten bol do roku 1956 pomerne detailný.
„Nevieme, kedy bola tá krypta zasypaná. Vyzerá to na nejaké osemdesiate roky dvadsiateho storočia. Neúcta k sakrálnym objektom bola v bývalom režime úplne normálna. Predchodcovia starú klenbu krypty na dvoch miestach prebúrali a sypali do nej odpad,“ doplnil Malec.
Pri prácach pomáhajú i väzni
Súčasný výskum je zároveň predprípravou k projektovej dokumentácii a k ďalším výskumom, ktoré majú v budúcnosti viesť k rekonštrukcii tohto objektu a jeho sprístupneniu verejnosti. Informoval o tom Peter Martinisko, riaditeľ Trenčianskeho múzea.
„Tento priestor slúžil od roku 1990 ako koterec pre strážne psy. Približne v roku 2015 ho zrušili. Neskôr tu bol sklad materiálu,“ povedal.
Skladovali tu i architektonické články, ktoré potom umiestnili do lapidária, kam patria. Momentálne sa tomuto priestoru snažia prinavrátiť význam a dôstojnosť.
„Málokto vedel, že ide o zvyšky kaplnky. Je to najlukratívnejšie miesto hneď pod Matúšovo vežou. Bol to naozaj taký priestor, ktorý bol dlhé roky zanedbávaný a chceme ho sprístupniť návštevníkom,“ uviedol s tým, že časť hradu plánujú i zastrešiť.
Výskumné práce realizujú archeológovia z Trenčianskeho múzea.
„Chodia nám sem pomáhať aj dobrovoľníci, či už z Trenčína alebo aj z Ilavy. Veľkú pomoc nám poskytuje väznica v Opatovciach, odkiaľ si požičiavame pracovníkov,“ doplnil Martinisko.
Trenčanov trápia hluční motorkári, v noci nemôžu ani otvoriť okno. Pribudnú policajné hliadky Čítajte Výskumu sa zúčastnila i študentka
Medzi dobrovoľníkmi, ktorí pri archeologických prácach pomáhajú, je i Mária Tomášová, študentka dejín staroveku a klasickej archeológie v Brne.
„Archeologické skúsenosti sa zídu z každého výskumu, ktorý sa naskytne a tento je mi blízky už len tým, že je na Trenčianskom hrade v okolí môjho bydliska. Mám toto miesto rada, tak som využila túto príležitosť,“ povedala.
Výskum na Trenčianskom hrade je jedným z jej prvých, na ktorých sa zúčastnila.
„Reálne sa zapájam. Keď som aj vykopala nejakú kostičku z osemdesiatych rokov, tešila som sa, napriek tomu, že ostatní mi povedali, že to je bežná vec,“ uviedla.
Študentka archeológie pracovala na boku krypty a zaisťovala pôvodné podlahy.
„Postupne ich odkrývame a čistíme, ako sa dá,“ uzavrela.
