Autor komentára je strategickým a komunikačným poradcom mesta Trenčín a dlhodobo sa venuje politickým stratégiám a prieskumom verejnej mienky.
WASHINGHTON/ TRENČÍN. Existuje všeobecná zhoda na tom, že prezidentské voľby 2024 v USA budú asi jedny z najdôležitejších, ale aj najzložitejších za posledné desaťročia. Postoje, správanie súčasných aktérov, politických strán, ako aj prezidentských kandidátov, sú dobre známe. Polarizovaná spoločnosti, turbulencie na medzinárodnej scéne či nepredvídateľnosť Donalda Trumpa vyvolávajú vážne obavy, ako sa celosvetová politika bude v nasledujúcich rokoch uberať. Sú ale aj dve skutočnosti, ktoré tieto voľby odlišujú od tých predošlých.
Ak počas “štandardných”, bežných volieb to býva súperenie tém, osobností kandidátov, v týchto voľbách sa do popredia dostáva ideológia. Projekt 2025, „Konzervatívny mandát na riadenie krajiny, otvorene hovorí o potrebe centralizácie inštitúcií, prechod od demokracie k autokracii. Tiež vládnu reálne obavy, či nástup novej administratívy prebehne v pokoji, demokraticky. Kto napokon bude sedieť v Bielom dome, môže ovplyvniť mnoho vecí, ktoré sú v hre, čiastočne aj situáciu u nás doma na Slovensku.
Situácia v USA sa pred novembrovými voľbami zmenila náhlym odstúpením prezidenta Joe Bidena, a to krátko, 100 dní pred konaním volieb. Naoko nič mimoriadne, ale z pohľadu volebnej operatívy musia oba tábory preorať svoju stratégiu a taktiku.
Politici a politológovia aj u nás prezentujú svoje stanoviská, ktoré sú však často veľkým zjednodušením toho, čo skutočne rozhodne o budúcom prezidentovi USA. Priebežné výsledky prieskumov sú veľmi nespoľahlivým nástrojom na predpovedanie výsledkov volieb, sú často zdrojom omylov, prekvapení, pretože nezohľadňujú komplexnosť faktorov, ktoré ovplyvňujú správanie sa a rozhodovanie voličov vo voľbách.
Harrisová prijala nomináciu, chce byť prezidentkou všetkých Američanov Čítajte Pre pochopenie faktorov, ktoré vstupujú do rozhodovania sa o tom, kto sa stane víťazom volieb, sa musíme vrátiť do roku 1981. V tom čase sa mladý historik Alan Lichtman stretol s ruským matematikom, geofyzikom Vladimírom Kerilis-Borokom na prestížnej Kalifornskej technickej univerzite Caltech. Kerilis-Borok sa venoval metodike predpovedania zemetrasení a ako vedec z východného bloku sa živo zaujímal o politiku. Spojili svoje znalosti z matematiky a histórie, aby definovali faktory, ktoré rozhodujú o výsledkoch volieb. Historik Alan Lichtman analyzoval historické pomery a dáta od roku 1860 (keď prvýkrát vyhral Abraham Lincoln) až do roku 1980, (keď Jimmy Carter prehral s Ronaldom Reganom). Získané dáta zhrnuli a extrapolovali do dnes známych 13 kľúčov, pravda/nepravda odpovedí, známych ako “13 keys to the White House".
Pravdepodobne by toto ich spoločné dielo skončilo niekde ladom v knižniciach ako akademická príručka, keby si ju nevšimol Lee Atwater, v tom čase vychádzajúca hviezda politických stratégov. Bol nielen najbrutálnejším a najobávanejším operatívcom, ale aj veľmi nadaným a usilovným študentom sociálnej psychológie a toho, ako sa ľudia rozhodujú vo voľbách. 13 kľúčov poznal a konzultoval svoje skúsenosti osobne s Alanom Lichtmanom, čo Atwater priznal aj vo svojej autobiografii.
Do roku 1980 Alan Lichtman analyzoval 30 volebných kampaní počas 120 rokov, ktoré vyústili do spomínaných 13 bodov. Už v roku 1984 jeho model prešiel skúškou ohňom, keď nielen analyzoval voľby, ale aj predpovedal ich budúci výsledok. Predpovedal 10 prezidentských kampaní, t. j. 40 rokov politického života. Deväť z desiatich prezidentských kampaní predpovedal ako jediný presne. Iba v roku 2000 nevyhral Clintonov viceprezident Al Gore, ktorý po chaotickom prepočítavaní hlasov na Floride „prijal“ svoju porážku. Podľa všetkého predčasne. Lichtmana tiež nazývajú „Nostradamus prezidentských volieb".
Horúcim testom bol rok 2016, keď do politického ringu vstúpil Donald Trump. Lichtman, v tom čase už emeritný profesor, zverejnil svoju projekciu predpovedajúcu víťazstvo DonaldaTrumpa. Po tejto predpovedi zožal obrovskú kritiku a posmech zo strany svojich kolegov, ale aj študentov. Odkazovali mu, že už je starý a mal by si v pokoji užívať dôchodok. Argumentovali tým, že doba sa zmenila, jeho model je prekonaný, obsolentný, že s príchodom nových technológií a sociálnych sietí sa zrodil nový svet, ktorému on už nerozumie. Doba sa síce zmenila, ale ľudia, naše vnímanie, naše cítenie sa nezmenilo. Všetky „veľké agentúry“ spokojné a presvedčené o tom, že novou prezidentkou bude Hilary Clintonová, sa prebudili do mrazivého rána. Články typu „Mea Culpa („Moja vina“) zaplnili médiá. Hádajte, kto ako prvý gratuloval Alanovi Lichtmanovi? Donald Trump. Lichtman v roku 2020 rovnako úspešne predpovedal Trumpovu porážku s Joe Bidenom.
Trump chce byť autokrat, vravela. Aký bol najdôležitejší prejav Kamaly Harrisovej Čítajte Lichtmanov model 13 kľúčov patrí medzi najlepšie zdokumentovaný systém, ktorý verne predpovedá výsledky volieb. Jeho koncept stojí na tom, že na základe udalostí, okolností a situácie v krajine si voliči vládu buď udržia, alebo ju odmietnu. Je dizajnovaný tak, aby odpovedal na otázky, ktoré občania podvedome očakávajú od svojich zástupcov: rovnováhu, stabilitu, predvídateľnosť. Túto rovnováhu vnímajú voliči cez prizmu stability vlády, jej jednoty a výkon mandátu. Voľby sú oveľa viac o tom, ako vláda, ktorá je pri moci, vládne, a oveľa menej o tom, ako a akú kampaň jednotliví kandidáti vedú. Iba dva kľúče sa týkajú osobnosti kandidátov. Každá odpoveď áno/pravda znamená stabilitu pre vládu pri moci, každé nie/ nepravda znamená ohrozenie (zemetrasenie) vlády. Ak je počet nie/nepravda/- , viac ako 6, kandidát príde o svoj mandát, o moc.
O ktoré z 13 kľúčov sa hrá v roku 2024?
Politické kľúče
1. Sila mandátu vládnucej strany.
Demokratická strana stratila počas svojho vládnutia 22 kresiel v 435 člennom senáte, čo znamená mierne oslabenie demokratickej strany. Nie je to však ohrozujúca strata.
- pre demokratov
2. Konkurencia v strane
Dôležitým strategickým rozhodnutím demokratov bola jednoznačná podpora Kamaly Harris. Odstúpením prezidenta Bidena zazneli hlasy, aby sa konali nové tzv. primárky. To by pre demokratických voličov znamenalo nejednotnosť, zbytočné rozptyľovanie a priestor na oslabovanie strany.
+ pre demokratov
3. Úrad prezidenta
Odstúpenie Joe Bidena bol z pohľadu stratégie riskantným krokom, ktorý vôbec nesúvisel z jeho „nepresvedčivým“ vystúpením počas prvej prezidentskej debaty. Úradujúci prezident má vždy výhodu pred vyzývateľom.
- pre demokratov
4. Existencia tretieho kandidáta
Existencia tretieho kandidáta môže nepríjemne zamiešať karty strane, ktorá je pri moci. Trójskym koňom Donalda Trumpa v týchto voľbách je RF Kennedy Jr. Existencia tretieho kandidáta býva ohrozujúcim faktorom iba v prípade, ak oslovuje viac ako 5 % voličov. JRK Jr. svoj boj o voliča už svojimi vystúpeniami pravdepodobne prehral.
+ pre demokratov
Kľúče výkonu moci
5. Silná strednodobá ekonomika
USA nie je vo volebnom roku v recesii. Do konania volieb potrebuje demokratická strana „ustrážiť“ vedomie v pozitívny výhľad ekonomiky do budúcna.
+ pre demokratov
6. Silná dlhodobé ekonomika
Ekonomický rast USA, upravený o infláciu, je vyšší ako posledné dve volebné obdobia.
+ pre demokratov
7. Dôležité reformy
Reformy sú v politike kľúčom odvahy, ale aj vízie. Biden v roku 2021 úspešne schválil americký záchranný plán po pandémii Covid-19, balík infraštruktúry, zákon o čipoch, zákon o znížení inflácie, investície do transformačných technológií. Obmedzil náklady na zdravotnú starostlivosť a zvýšil dane pre korporácie a bohatých investorov. Opatrenia Bidenovej administratívy boli oveľa zrozumiteľnejšie ako v predošlom období, keď bol prezidentom Donald Trump.
+ pre demokratov
8. Sociálne nepokoje
Bidenova administratíva nezaznamenala žiadne zásadné protesty a ani nepokoje. Nepredpokladá sa nič podobné, ako bolo napr. prepadnutie senátu Trumpovými stúpencami, alebo nepokoje „Black lives matters“.
+ pre demokratov
9. Škandály
Administratíva Joe Bidena nezaznamenala žiadne škandály, ktoré by nimi otriasli.
+ pre demokratov
10. Vojenské, zahraničné úspechy
Joe Biden viedol medzinárodnú koalíciu takmer 50 krajín na podporu Ukrajiny proti nevyprovokovanej vojne Ruska. Veľkým víťazstvom transatlantickej aliancie je vstup Švédska a Fínska do NATO. V tomto ohľade je Biden úspešný, pretože sa ujal vedenia v podpore Ukrajiny. V tejto chvíli však podpora Spojených štátov pre Ukrajinu a ukrajinské víťazstvá na bojisku nepredstavujú pre demokratov veľký vojenský úspech, pretože vojna stále pokračuje a koniec je v nedohľadne. Len veľký pokrok ukrajinských jednotiek pred prezidentskými voľbami v roku 2024 (čo je veľmi nepravdepodobné) by sa považoval za zahranično politický/vojenský úspech.
- pre demokratov
11. Vojenské, zahraničné neúspechy
Donald Trump rád upozorňuje na to, že stiahnutie amerických vojakov z Afganistanu bolo vojenským zlyhaním. Trinásť amerických vojakov a mnoho ďalších afganských civilistov zahynulo pri samovražednom útoku. Dátum odchodu však určila ešte Trumpova administratíva a väčšina americkej verejnosti bola spokojná s odchodom americkej armády z Afganistanu. Ruská agresia na Ukrajine a útok Hamasu na Izrael 7. októbra, vrátane zajatia rukojemníkov, sa zatiaľ pre Bidenovu administratívu nepovažujú za vojenské zlyhanie. Väčšina Američanov podporuje postoj vlády k Ukrajine a Izraelu. Oceňujú jeho snahu presvedčiť Netanjahua, aby obmedzil vojenskú silu v Rafahu.
+ pre demokratov
Osobnostné kľúče
12. Charizmatický kandidát, významná osobnosť, národný hrdina.
Kamala Harris pôsobila ako generálna prokurátorka, rétoricky je dobre vybavená, ale nie je považovaná za mimoriadnu osobnosť, ktorá by svojou charizmou priťahovala voličov.
- pre demokratov
13. Charizmatický protikandidát, významná osobnosť, národný hrdina.
Donald Trump má vo svojej základni lojálnych nasledovníkov. Je však charizmatický len pre svoju základňu a neoslovuje širokú časť voličov
+ pre demokratov
Z 13 kľúčov, 9 hovorí v prospech demokratov a 4 v ich neprospech, čo dáva dobrú pozíciu pre demokratickú stranu do záveru volieb.
Lichtmanov model je často v nemilosti prieskumných a volebných agentúry pre jeho subjektivitu. Ako odmeriate charizmu? Aký veľký musí byť škandál alebo sociálne nepokoje na to, aby účinne zamávali rozhodovaním voličov? Vnímanie politiky rovnako ako vzťahov býva oveľa viac emocionálne ako racionálne, a preto prirodzene aj subjektívne. Ľudia sú citliví na to, ako vláda, ktorej dali mandát, vládne. Volebné štáby, a nepochybne aj Kamala Harris, dnes disciplinovane hrajú podľa 13 kľúčov. Veľmi dobre vedia, čo funguje a čo nie, a preto nemajú potrebu unáhlene reagovať a ani zbytočne experimentovať.
Ale čo strategicky strážia, je asi nasledovné. Potrebujú využiť pozíciu prezidenta a aspoň čiastočne neutralizovať kľúč č. 3, o ktorý rezignáciou prezidenta Bidena prišli. Napríklad tak, ako aj avizoval, že bude kampaňovať so svojou viceprezidentkou, nazýva ju svojou dcérou tam, kde potrebujú doprezentovať a dokomunikovať úspechy ich administratívy. Ukázať, že všetky úspechy sú ich spoločným dielom.
Potrebujú využiť posledné mesiace na to, aby mali pod kontrolou kľúče výkonu moci (9-11). Akcentovať zahraničné a vojenské úspechy Bidenovej administratívy (poistiť si kľúče 10, 11), nedopustiť sociálne nepokoje (kľúč 8), upokojiť spoločnosť, nepripustiť eskaláciu napätia a ani škandalizovanie výkonu ich moci (kľúč 9).
Donald Trump je plný škandálov a neúspechov, to sa ani nemusia demokrati veľmi snažiť, skôr dávať pozor, aby on nevyťahovať tie ich. To sa Trump snaží robiť napríklad zdôrazňovaním nie úplne zrozumiteľne komunikovanej imigračnej politiky, alebo chaotického odchodu vojakov z Afganistanu. Snaží sa podvedome oslabiť de facto úspešnú Bidenovu zahraničnú politiku. Trump sa vo svojom plamenom 1,5 -hodinovom prejave na sneme republikánskej strany, ale aj vo svojom sídle na Floride, ani slovom nezmienil o zahraničnej politike. Podotkol iba to, že všetky vojny a problémy vyrieši jediným telefonátom. Vnímanie politiky je, žiaľ, čiernobiele. Neplatí, že ja som síce zlý, ale môj sused je ešte horší. Ja kradnem, ale môj protikandidát kradne viac. Ste buď za alebo proti. Je ťažké byť za a aj proti.
Úspechy zahraničnej, vojenskej, politickej agendy demokratickej strany sú nesporne oveľa lepšie vnímané ako Trumpove bravado a celá rada jeho výkonných nariadení „executive orders“, z ktorých mnohé obrátili krajinu hore nohami. Aby zakryl svoje chyby či neúspechy, musí Trump úspechy svojich protikandidátov čo najviac neutralizovať. Čo sa aj snaží robiť.
Ešte nedávno sa zahraničie s prekvapením pýtalo, či USA nemajú lepších kandidátov ako dvoch seniorov, ktorí sú už dávno za zenitom. Fyzicky, ale aj duševne. Slušného Bidena s dlhodobou históriou a reputáciou úspešného politika, jedného z najlepších, čo sa týka zahraničnej politiky, poznania systému a pomerov vs. predátora a oportunistu Trumpa. Bidena postihnutého Parkinsonovou chorobou vs. narcistického a paranoidného Trumpa. Toto pripomínam preto, lebo táto diskusia dnes v USA prebieha, kto z nich predstavuje väčšie, skutočné riziko vládnutia.
Kamala Harris vykresľuje svojho protikandidáta Trumpa ako podvodníka a klamára. Ako bývalá generálna prokurátorka nemá problém si s týmito typmi ľudí urobiť poriadok sama. Ale je tu aj problém. Morálka a ani hodnoty nie sú žiadnym prediktívnym faktorom výsledku volieb. Ľudia dokážu bez mihnutia oka s čistým svedomím zvoliť podvodníka, ak sa majú primerane dobre, stabilne, predvídavo. Rovnako s láskou odpravia slušného kandidáta, ak sa počas jeho vládnutia vyskytnú problémy, za ktoré kandidát často vôbec nemôže
Nervozitu je cítiť u Donalda Trumpa, ktorý má dnes oveľa menej priestoru na manipulovanie a je blízko k porážke. Veľa by sa muselo pokaziť, aby Kamala Harris nevyhrala voľby, hovorí vo svojich vyjadreniach Prof. Alan Lichtman, na ktorého konečnú predikciu sa čaká po zjazde demokratickej strany.
Pre úplnosť treba spomenúť, že existujú aj iné prediktívne modely. Lichtmanových 13 kľúčov patrí medzi tzv. indexové modely, ktoré na základe odpovedí áno/nie predikujú výsledky volieb. Druhú skupinu tvoria tzv. regresné modely, ktorých príkladom je aj známy model majstra pokru Natana Silvera. Regresné modely sú komplexnejšie, dynamické, zahrňujú oveľa viac faktorov, napr. demografické zloženie, preferencie, sympatie k stranám, kandidátom, motiváciu voličov, konkrétne témy. Regresné modely bývajú úspešné v stabilných podmienkach, keď oveľa detailnejšie analyzujú faktory, ktoré ovplyvňujú rozhodovanie a výsledky volieb. Ale sa stávajú zraniteľné pri zmenách, turbulentných časoch alebo ak sa na obzore objaví „lepšia nevesta“ resp. výrazne lepší kandidát alebo viac ,,sexi" téma.
Je Lichtmanov model aplikovateľný aj pre voľby u nás doma? Áno aj nie, ale výsledky ostatných komunálnych, parlamentných a prezidentských volieb sú v mnohom odrazom Lichtmanovho modelu volieb.
- Väčšina kandidátov na starostov a primátorov na županov ostalo po komunálnych vo svojich funkciách napriek tomu, že nie všetci boli úspešní pri spravovaní svojich miest, obcí, žúp, alebo by osobnostne zvládli tlaky kampane. Posledné krízové obdobie posilnilo vo verejnosti vedomie samosprávy, jej pružnosti a sily pri riešené dvoch kríz. Covid-19 a kríza na Ukrajine úspešne prevetrali životaschopnosť samosprávy, kde štát ťahal za kratší koniec. Občania toto snaženie podvedome odmenili tým, že ponechali väčšinu primátorov a starostov v úrade.
- Parlamentné voľby boli pomstou Igorovi Matovičovi za chaotické a zmätočné vládnutie a tiež neschopnosť koalície aspoň pôsobiť jednotne.
- Prezidentské voľby boli zasa darčekom nesúrodej koalície Petrovi Pellegrinimu. Ivan Korčok prehral preto, ako naivne viedol svoju kampaň a de facto ostal sám. Po druhé, PS nie je, aspoň zatiaľ, rešpektovanou politickou silou v spoločnosti.
