Rozhovor vznikol v rámci prílohy DEDINSKÝ FUTBAL, ktorá vyjde 26. augusta v celoslovenskej sieti MY novín.
Je jedným z najlepších exekútorov penált na Slovensku. PETER STEINECKER (30) z TJ Družstevník Hrádok (VIII. liga Juh ObFZ Trenčín) sa ukazuje ako muž, ktorý má nervy z ocele. Jeho excelentná séria neomylnosti má už 39 zárezov – 34-krát sa presadil v súťažnom stretnutí a ďalších päť gólových jedenástok pridal v prípravných zápasoch.
Keď si stavia loptu na biely bod, odvážnejší spoluhráči už čakajú na vlastnej polovici pripravení na rozohrávku súpera po inkasovanom góle. Obdivovateľ Hakana Çalhanoğlu z Interu Miláno nemyslí na osobné štatistiky, ale na úspech tímu.

Kedy sa začali písať začiatky vašej excelentnej série premenených pokutových kopov?
Spomínam si, že ako prvú som kopal penaltu v mojej prvej sezóne za TJ Hrádok v sezóne 2012/2013 proti Novej Vsi nad Váhom. Korigoval som výsledok na 1:5. Myslím si, že spoluhráči mi chceli len dopriať radosť z gólu proti klubu, v ktorom som futbalovo vyrastal a z ktorého som prestúpil práve do Hrádku.
Dovtedy a ešte aj pár nasledujúcich sezón kopal pravidelne pokutové kopy náš kapitán a výborný spoluhráč Ľubomír Pavlovič, ktorému by sa neodvážil vziať loptu pred pokutovým kopom asi nikto zo spoluhráčov.
Pokutové kopy pravidelne zhodou okolností realizujem opäť od zápasu v Novej Vsi nad Váhom. Vyrovnal som na konečných 3:3. Vtedy som spoluhráčom dokázal, že sa na mňa môžu spoľahnúť aj v takýchto situáciách a pokračuje to až dodnes.
Kde sa skrýva tajomstvo úspechu?
Pri pokutových kopoch nepredvádzam žiaden špecifický rozbeh ako Neymar alebo Bruno Fernandes. Snažím sa skôr plne koncentrovať na to, aby som loptu poslal tam, kam chcem a aby som bol úspešný.
Pravdou však je, že súperových brankárov sa snažím jedným očkom sledovať už pri rozcvičkách pred zápasom. Rovnako aj pri realizácii jedenástky sledujem hlavne pohyb brankárových nôh. Často sa stane, že gólman sa hodí skôr, ako vôbec kopnem do lopty.

Máte vybrané miesto v bráne, kde lopta zaručene skončí v sieti?
Obľúbené miesto, kam by som kopol, v drvivej väčšine prípadov nemám. Výber strany sa snažím pravidelne obmieňať. Možno práve preto som pre súperových brankárov ťažšie čitateľný a držím si zatiaľ stopercentnú bilanciu.
Najčastejšie sa však snažím umiestniť penaltu takzvane „přesně za háčky“, ako by povedali českí futbaloví komentátori.
V minulosti ste sa vyjadrili, že žiadny „panenkovský dloubák“ by ste neriskli. Platí to dodnes?
Áno, táto odpoveď platí aj naďalej. Na podobné „frajeriny“ počas zápasu ani len nepomyslím a snažím sa skôr penaltu spoľahlivo a bezpečne premeniť. Aj keď predstava zakončiť kariéru ako Antonín Panenka znie celkom dobre.
Viac zaujímavosti z dedinského futbalu
nájdete v špeciálnej celoslovenskej prílohe MY novín z 26. augusta.
Vaša excelentná séria sa blíži k štyridsiatim zásahom. Sledujete ju?
Aby som povedal pravdu, tak o tom, aká je dlhá, sa vždy dozviem až na posezónnom ukončení, kde mi ju vždy pripomenie náš vedúci mužstva Vlastimil Otrubný, ktorý si vždy vedie precízne štatistiky.
Aj toto sa v článku dočítate:
- Vníma, že sa na Petra Steineckera zvyšok mužstva spolieha, že bude pri jedenástkach úspešný,
- sleduje svetový trend kopania pokutových kopov,
- ako to bolo v prípade nedávneho opakovania jedenástky proti Krajnému,
- pozná už dokonale správanie brankárov vo svojej súťaži?
Pri jednotlivých zápasoch si v podstate túto štatistiku ani neuvedomujem. Ak sa naskytne príležitosť pokutového kopu, tak sa nesnažím len o to, aby som si vylepšil nejaké osobné štatistiky, ale najmä mi ide o pomoc mužstvu streleným gólom.
Som úplne presvedčený, že každý z protihráčov by bol rád, ak by sa práve proti ich tímu skončila moja úspešná bilancia, ale, popravde, s väčšinou sme už dobrí kamaráti. Dlhé roky sa stretávame na futbalových ihriskách a skôr mi k tejto mojej sérii pogratulujú. Aj keď niekedy sa to nezaobíde aj bez nejakých podpichovačiek – ale to k tomu predsa patrí.