KÁLNICA. Do Uherského Hradišťa prišiel pred koncom roku 2003. Celému tímu tréner Karel Jarolím naložil dvojfázový tréning.
„Bol to šok. Zimnú prípravu sme následne absolvovali s tímom v Nymburku. Zo začiatku som sa trápil, ale napokon som uspel,“ spomína na začiatky v Synote Staré Město (dnešné Slovácko) MILAN IVANA.
Chlapec z Rakoľúb pri Novom Meste nad Váhom mal v tom čase už za sebou bronzový kontinentálny šampionát do 19 rokov i majstrovstvá sveta do 20 rokov. Pár dní pred odchodom na Moravu skončil druhý za Rolandom Števkom v ankete o najlepšieho hráča do 21 rokov, ktorú o rok na to získal.

V sezóne 2005/2006 sa stal s 11 presnými zásahmi najlepším kanonierom českej Gambrinus ligy. K dvom dorasteneckým titulom s Ozetou Duklou Trenčín neskôr pridal dve majstrovské trofeje so Slaviou Praha a jedno double so Slovanom Bratislava. S nemeckým Darmstadtom zažil spanilú jazdu z tretej najvyššej súťaže až do Bundesligy, keď mužstvo na námestí čakalo až 20 000 fanúšikov.
Hoci bol jednou z nosných osobností mládežníckych reprezentácií, medzi seniormi odohral iba dve stretnutia pod vedením Dušana Galisa.
Teraz sa po tridsiatich rokoch vracia tam, kde s futbalom začínal. Bude obliekať dres Kálnice, ktorá hrá najnižšiu súťaž ObFZ Trenčín.
Vaše meno sa spája s dresom Zavažanu Kálnica, ktorý hrá v IX. lige Nové Mesto nad Váhom. Ako k tomuto spojeniu prišlo?
Nastúpiť by som mohol už v nedeľňajšom (18. augusta) stretnutí proti Považanom. Troška ma trápi prechladnutie, takže ešte uvidíme, ako moja premiéra skončí.
V obci sa tri roky futbal nehral. Otec v ňom pôsobil dlhé desaťročia ako hráč, funkcionár i tréner. A koučovať začal i teraz. Ja som v Kálnici pred viac ako tridsiatimi rokmi s futbalom začínal. Hrať by som mal spoločne s bratom Mariánom. Časom by sa ku nám mal pripojiť aj synovec, ktorý má 16 rokov. Na futbale sa vlastne stretne celá plejáda a viaceré generácie našej rodiny.

Predbežne som dohodnutý, že nastúpim na domáce zápasy. Všetko však bude záležať od môjho zdravotného stavu. Mám dlhodobé problémy s kolenom. Posledné roky nastupujem už iba v priateľských stretnutiach za starých pánov. Každopádne, ak bude všetko v poriadku, rád Zavažan podporím.
Obnoviť futbal po troch rokoch sa už v dnešnej ére dedinského futbalu príliš nevidí. Aká atmosféra panuje v obci?
Veľmi dobrá. Nedávno sme odohrali družobný zápas v moravských Popoviciach. V dedine majú ľudia z obnoveného mužského kolektívu veľkú radosť. Predsa aj v Kálnici platí, že kolorit obce tvorí návšteva kostola a futbalu. V tíme sa stretávame viaceré generácie hráčov. Ešte aj tí, s ktorými som pred tridsiatimi rokmi začínal.