ŠUMICE. Ak sa chcete počas letných dní a spoznávania výnimočných zaujímavostí preniesť do mlynárskeho kráľovstva s obrovskou tradíciou, stačí sa po prekonaní Javoriny zatúlať do blízkosti Uherského Brodu do obce Šumice. Pipalov vodný valcový mlyn vybudovaný na rieke Olšava má pútavú históriu a patrí k najzachovalejším vodným valcovým mlynom. Horný mlyn na rieke Olšava stál už v roku 1381. Prišiel však nešťastný Silvester 1924 a mlyn do tla zhorel. Zdalo sa, že mlynárstvu v obci Šumice odzvonilo.
Už v máji 1925 sa však do obce prisťahovala mlynárska rodina Drahomira Pipalu z neďalekých Míkovíc. Už v roku 1926 začal nový chod moderného valcového vodného mlyna. Napriek tomu, že namlel nespočítateľné množstvo ton múky, zažil nielen počas vojny množstvo zložitých situácií. Pomáhali partizánom, prichýlili občanov z vypálených domov a boli neustále pod kontrolou nacistických úradníkov. A napokon prišiel rok 1948 a komunistická vláda Pipalovcom mlyn znárodnila. A my sme sa vydali po stopách histórie Pipalovho vodného mlyna s vnukom jeho zakladateľa Milanom Pipalom mladším priamo v interiéri a exteriéri mlynárskeho kráľovstva.
Pipalov mlyn – sídlo slávnych mlynárov
Okamžite po príchode do rozsiahleho trojposchodového objektu s výborne zachovanou strojovou časťou a pôvodným mlynárskym interiérom zacítite príjemnú arómu zomletej múky a mlyna, ktorá tu opantáva prostredie počas celej histórie. Uvidíte doslova všetko. Od plechových lopatiek na obilie, ošatky na kysnutie chleba, váhy, mlynárske kladivká, nádoby a vrecia plné múky až po obrovskú Francisovu turbínu a dômyselnú mohutnú strojovú technológiu na samotné mletie obilia s hnacími i hnanými kolesami nevynímajúc. Chýbať nemôže ani dokonale zachovaná izba „šalanda“ s pôvodným nábytkom a vybavením, ktorá slúžila na ubytovanie mlynárskych pomocníkov.
„Mlyn poháňala voda z rieky Olšava, ktorá bola privádzaná na lopatky Francisovej turbíny. Mlynský náhon meral 3200 metrov. Rozdiel medzi hladinou Olšavy a hladinou mlynského náhonu pri mlyne bol 420 centimetrov. Výkon zabezpečoval prevádzku mlyna, ale aj parnej pekárne či pálenice, ktorá k mlynu patrila. Dodávali sme elektrinu aj do kostola, na faru, do obchodu i do hostinca,“ začal rozprávanie Milan Pipal mladší, ktorý bdie nad mlynom svojich predkov v súčasnosti. Vzhľadom na unikátny stav Pipalovho valcového mlyna bol v roku 2012 vyhlásený za kultúrnu pamiatku. A prečo valcového? „Pretože sa tu obilie mlelo medzi kovovými valcami, ktoré sa otáčajú proti sebe,“ okamžite vysvetlil potomok slávneho mlynárskeho rodu.
