Možné prínosy Európskeho hlavného mesta kultúry nás všetkých presahujú, hovorí nový riaditeľ Ján Sudzina

Projekt Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) Trenčín 2026 od júna vedie kultúrny manažér Ján Sudzina. Na čele tímu Trenčín 2026 nahradil Lenku Kuricovú, ktorá ho dočasne viedla a zastáva funkciu umeleckej riaditeľky projektu.

JÁN SUDZINA v minulosti riadil hudobné vydavateľstvo a hudobný festival, viedol však aj prvý slovenský projekt Európskeho hlavného mesta kultúry Košice 2013. Viac o skúsenostiach z východu Slovenska, trenčianskom projekte, očakávaniach, množstva práce i tlakov porozprával v rozhovore.

Do Trenčína prichádzate dva a pol roka po tom, ako v decembri 2021 získal prestížny titul Európske hlavné mesto kultúry. Niečo obdobné ste zažili aj v Košiciach, kde ste nastúpili do tímu, ktorý na projekte dlhodobo pracoval. V akom stave ste ich prebrali?
V Košiciach som nastúpil v roku 2011 a projekt sa implementoval rok, no vo všeobecnosti je Európske hlavné mesto kultúry niečo, čo nemá skončiť uplynutím roka, keď je mesto nositeľom titulu. V praxi ide o projekt, ktorý sa vyvíja z čisto kultúrneho na strategický a rozvojový. Preto je niekedy dôležité sa pozrieť sa na veci z iného pohľadu.

Čo sa týka trenčianskeho projektu, ten vychádza z už úspešne realizovaných projektov na území mesta, historických skúseností a monitoruje stav prostredia. Treba povedať, že takýto obrovský projekt často presahuje ľudí, ktorí ho napísali. A aj keď je niekde napísaný, stále je dosť všeobecný a systémový a možno si zaň dosadiť množstvo premenných.

Je podstata Bid-booku (projektovej knihy Európskeho hlavného mesta kultúry, pozn.r.) podľa vás ťažko opísateľná?
Áno, keďže má ambíciu nastavovať dlhodobú zmenu prostredia. Ak by sme sa bavili o tom, že organizujeme festival alebo činnosť nejakého nezávislého kultúrneho centra, bolo by to jednoduché. V Košiciach sa ukázalo, že dopad, aký mal projekt na mesto a okolie, je viditeľný až v horizonte piatich či desiatich rokov. Na východe sa z ľudí, ktorí boli v tíme alebo v jeho okolí, stali lídri nielen kultúrnych inštitúcii, pričom projekt má dve nástupnícke organizácie. Riešia sa stratégie mesta, rieši sa urbanizmus, riešia sa medzinárodné projekty, a toto čaká aj Trenčín.

Vďaka Európskemu hlavnému mestu kultúry sa vie financovať hardvér, čiže rekonštrukcie, výstavby, no pri ňom vznikne softvér, teda ľudia, ktorí poslúžia nielen mestu, no napokon celému Slovensku. Bežný človek jednoducho vidí len to, že tu je koncert, tu je trh, tu je nejaký program, čo je fajn, no program je okrem svojej umeleckej hodnoty v podstate marketing.

Marketing slúži na to, aby sem mohli nastaviť rozvojové procesy. Je len na ľuďoch a prostredí, ako a či to pochopia a dokážu benefity projektu uchopiť a využiť. Jedným z pilierov jeho úspešnosti je to, aby sme doň dokázali vtiahnuť miestnych ľudí, ktorí musia byť po čase samostatní a aktívni. Našou úlohou je ich nájsť a podporiť ich. Aj preto je náročné harmonicky dosiahnuť to, aby mesto a región o desať či pätnásť rokov z projektu dokázalo stále ťažiť a využívať manuál, ktorý spoločne vytvárame. Na druhej strane si treba priznať, že na zmenu, o akej hovoríme a potenciáli, ktorý vnímame a chceme využiť, nie je nik pripravený. Možné prínosy Európskeho hlavného mesta kultúry nás všetkých presahujú. Fascinujúce je, čo každému mestu prinesie. A to sa ukazuje po rokoch, preto budem opakovať slovíčka ‘strategický‘ a ‘rozvojový.‘

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hudobné talenty dostanú priestor ukázať sa. Čaká nás Garáž 2024 Čítajte 

Bid book, ktorý tvorí akoby kostru celého projektu má desiatky strán. Viete to, čo je v ňom obsiahnuté, zjednodušiť a predstaviť, čo mesto a región čaká?
Prvou zásadnou vecou je, že projekt vychádza z dlhodobej vízie mesta, z toho, čo chce robiť s urbanizmom. Teda vytvárať príjemné, dlhodobo udržateľné a užívateľsky priateľské prostredie. Vízia ale často akoby nekorešponduje s tým, čo si ľudia predstavujú pod tým pojmom ‘užívateľsky priateľský‘, pretože každý chce prísť do Trenčína a zaparkovať čo možno najbližšie centru. Projekt sa snaží učiť ľudí opačnému princípu.

Ďalšou vecou, ktorou sa zaoberáme, je práca s komunitami. Nie však mentorsky, že im budeme diktovať veci, ale tak, že v nich povzbudíme snahu o starostlivosť o svoje prostredie, o komunitný život.

Treba povedať, že sa nedávame do polohy, že náš tím najlepšie vie, čo komunity chcú a čo potrebujú, to si práveže musia povedať práve ľudia. Preto ich chceme získavať, pracovať s nimi a rozprávať sa, to je premenná aj v rámci Živých susedstiev. Dôležitou súčasťou projektu je aj prinášanie príležitostí pre kultúrno-kreatívny priemysle. Príkladom je napríklad vzdelávanie Runway Profesionáli z kultúry, ktoré už chystá svoj piaty semester a do Trenčína sa chodia vzdelávať ľudia z celého Slovenska. Zásadným rozmerom je tiež spájanie sa s Európou vo forme zapájania sa do medzinárodných sietí, vzdelávania, prinášania ľudí zo zahraničia sem – odborníkov, odborníčok, umelcov a umelkýň, ale aj vysielania ľudí odtiaľto do Európy a sveta.

Je cieľom projektu EHMK ukázať mesto svetu v zmysle – aha, tu je hrad, tu je Váh, tu je Fiesta Bridge? Vďaka čomu bude Európa skloňovať Trenčín?
Nemajme predstavu a ideu, a to sa nestalo ani Košiciam, že odrazu odprezentujeme niečo naše alebo urobíme svetový program a svet si nás navždy zapamätá. Je to len marketingový nástroj. Ak má byť projekt úspešný, posúvať sa musí celé prostredie, má napomáhať rôznym systémovým veciam, ktoré sú strategicky zvolené. Aktuálne premýšľam a hľadám kapacity na prepojenie s kľúčovými subjektmi a inštitúciami, s ktorými by sme aktívne riešili cestovný ruch. V takých Košiciach rok pred 2013 stúpol cestovný ruch o desať percent a každý ďalší rok o ďalších 20 percent, čo prinieslo do mesta množstvo finančných prostriedkov. Na samotnom otváracom ceremoniáli sme mali 250 novinárov a novinárok zo zahraničia, ktorí nezostanú len v meste, ale idú do regiónu. Tento má výhodu napríklad v blízkych kúpeľoch, oproti Košiciam je Trenčín navyše lepšie dostupný, pozitívom je napríklad aj blízkosť Česka.
Máme ambíciu, aby sem prišlo top umenie v rôznych žánroch, máme ambíciu, aby sme do projektu vtiahli ľudí a musíme sa uchádzať aj o to, aby sa cítili byť hrdí na mesto.

Ľudia počúvajú na mená a vy ste na túto kartu stavili aj v prípade Košíc, kde vystúpila kapela Jamiroquai. Môže sa región tešiť na niečo podobné?
Nechcite počuť meno, lebo ho nemám a v tomto momente je nepodstatné.

Z pohľadu marketingu to asi podstatné je, keď do roku 2026 zostáva menej ako 18 mesiacov.
Možno to pre ľudí dôležité je, no pre nás nie. Nebudeme sľubovať niečo, čo nebude môcť byť realitou. Vyslovene headlinera nemáme a ani ho v tejto etape nechceme mať. Dôvod? Celé to musí korešpondovať s naším odkazom. Preto, keď dnes nemáme hotovú dramaturgiu otváracieho ceremoniálu, nie je teraz k tomu priradené nejaké svetoznáme meno. Čo môžem povedať je, že chceme komunikovať základné posolstvo, ktorým je prebúdzanie zvedavosti. Čo sa týka projektu samotného, je veľmi dobre napísaný a teraz je len na nás, aby sme ho premenili na drobné. Máme dva roky na to, aby to celé k sebe pasovalo, a to vrátane headlinera. Určite však chceme ísť a pracovať s verejným priestorom, chceme urobiť zvukové inštalácie a urobiť niečo, čo vtiahne do deja celý región. Aktívne na tom pracujeme a musíme presvedčiť top partnerov, aby s nami chceli robiť.