TRENČÍN. Dal sa na podnikanie s autami a myslel, že s hokejovou kariérou nadobro skončí. Prostredníctvom sestrinho priateľa Lukáša Luntera sa dostal v sezóne 2021/2022 do kabíny prvoligového nováčika zo Žiaru nad Hronom a zažil hokejovú obrodu.
V drese tímu z Pohronia mal za tri sezóny priemer viac ako bod na zápas. V závere uplynulého ročníka jeho kroky smerovali do Žiliny, s ktorou postúpil do Tipos extraligy.
Pred novým ročníkom si tľapol s Duklou Trenčín, o ktorej tvrdil, že by sa do nej už len tak nevrátil.
Martin Jakúbek má túžbu vrátiť sa na extraligové výslnie. Synovec legendárneho Pavla Demitru sa vracia tam, kde hokejovo vyrastal.

Do Dukly Trenčín sa vraciate po ôsmich rokoch. S akými pocitmi?
Určite s dobrými. Som plný očakávaní. Pevne verím, že sa klub pohol správnym smerom. Keď som v minulosti z Dukly odchádzal, povedal som si, že sa do neho už len tak jednoducho nevrátim. Nemal som s ním príliš dobré skúsenosti.
Veľa som sa rozprával s Richardom Pavlikovským, trénerom Ernestom Bokrošom i Máriom Bližňákom. Smerovanie klubu ma zaujalo.
Prvotný signál prišiel od Ernesta Bokroša, pod ktorého vedením som nedávno vyhral prvú ligu v Žiline.
Žilinskí Vlci si vás nechceli udržať aj pre nový ročník?
Do klubu som prišiel v závere základnej časti. Pôvodne so mnou chceli podpísať kontrakt aj na sezónu 2024/2025, ja som však chcel počkať, ako sa ročník vyvinie.
Krátko po zisku pohára som dostal ponuku, ktorá sa mi páčila. Následne som sa však už s manažérom klubu nedokázal spojiť, takže som veci považoval za uzavreté. Neskôr sme boli v kontakte s tým, že prvé tri formácie majú Vlci už obsadené, čím by som vec uzavrel.

Môj agent následne hľadal iné pôsobiská. Predostrel som mu predstavu, aké sú moje očakávania.
A Dukla ich naplnila?
Áno. Na rovinu mi povedali, na akú pozíciu im chýba hráč. Mali vytypovaných niekoľkých hráčov. Napokon si vybrali mňa.
V minulosti ste sa vyjadrili, že vašim cieľom je prvá alebo druhá formácia. V Trenčíne sa do nich však len tak nedostanete. Čo vy na to?
Hovoril som to ešte ako mladý hráč. V tom veku som potreboval hrať a nie byť opretý o mantinel. V Trenčíne nevedeli príliš pracovať s mladými chlapcami. Väčšinou som sa stále pohyboval v štvrtej päťke, čo sa mi nepáčilo. Keď sa aj zranil niekto z tretieho útoku, radšej zobrali do kabíny tridsiatnika niekde zo Senice, ako by dali priestor vlastnému odchovancovi.

V roku 2016 ste napokon Duklu opustili a odišli do poľského Bytomu. Neskôr ste dokonca zvažovali koniec kariéry. Ako si spomínate na toto obdobie?
Situácia na Slovensku nebola ideálna. Výplaty by som prirovnal k almužne. A ešte aj tie meškali. Premýšľal som, čo budem robiť. Z hokeja som vôbec nemal radosť a ani peniaze.
Aj toto sa v článku dočítate
- Aký príbeh sa skrýva za jeho príchodom do prvoligového Žiaru nad Hronom,
- aký prístup mali niektorí hokejisti k povinnostiam,
- vyhovuje mu pozícia nosného hráča,
- ako si spomína na strýka Pavla Demitru?
Prestúpil som do Poľska, kde som rýchlo vytriezvel. Liga mala vtedy sotva úroveň našej prvej ligy. Keď som prvýkrát prišiel do kabíny, neveril som vlastným očiam. Všade boli povešané veci. Klub nemal ani kustóda, ktorý by sa postaral o pranie. Následne som šiel na skúšku do Popradu, kde všetko stroskotalo na transfere zo zahraničia, pretože klub údajne nemal naň peniaze.