TRENČÍN. Osemdesiatnik Ed Konecnik. Američan s hlbokými slovenskými koreňmi, ku ktorým sa vždy hlásil. Potomok slovenských vysťahovalcov z Brestovca pri Myjave, ktorý musel preklenúť dva svety, americký a slovenský, aby si dokázal uchovať kultúru svojej rodiny.
Ed Konecnik zachytil svoju intímnu životnú spoveď v knižke Môj otec bol ľavičiar, no ja som dopadol dobre. Tú spolu s jej vydavateľom – bratrancom Jánom Konečným pokrstili malými čokoládkami s podobizňami slovenských hradov a žltými lupienkami 4. júla 2024 vo Verejnej knižnici Milana Rešetku v Trenčíne.

Američan otvoril slovenskú dušu
V pokrstenej knižke Môj otec bol ľavičiar, no ja som dopadol dobre, umožnil jej autor Ed Konecnik nazrieť čitateľom do krajiny svojho detstva a životných osudov slovenských prisťahovalcov v USA. V čase hospodárskej krízy, keď rodáci z myjavských kopaníc Ján a Susan Konečníkovci hľadali lepšie živobytie ďaleko za oceánom.
Na 130 stranách pretkaných autentickým fotografiami zo života Eda Konecnika a jeho najbližších sa vžijete do osudov takmer storočného intervalu autora knižky a členov jeho rodiny. Zaznamenal v nej príchod svojich rodičov zo Slovenska do USA v roku 1929 a prvé krôčiky za hľadaním práce či postupné udomácňovanie sa na novom kontinente.

Z ich syna Eda Konecnika sa stal prominentný hudobník, spevák, skladateľ a skvelý akordeonista. Zo svojej lásky k hudbe sa vyznáva v mnohých kapitolách knižky od prvého dotyku s akordeónom až po nahrávanie albumov. Spomína na koncerty v USA, festivaly na Slovensku či prácu hudobného pedagóga na školách v USA.
Osobitým pohľadom sa pozerá aj na slovenský politický vývoj, revolučné roky 1989 a dejinné zvraty vo viacerých bývalých socialistických krajinách. Nezabúda ani na najbližších ľudí v jeho živote. Ak máte radi literatúru, v ktorej autor úprimne otvorí svoju dušu a srdce, bude množstvo netradičných postrehov Američana so slovenskou náturou pre vás prínosom.
Autor knihy je synom vysťahovalcov
Ed Konecnik, autor knihy Môj otec bol ľavičiar, no ja som dopadol dobre, a jej slovenský vydavateľ Ján Konečný sa so svojimi čitateľmi stretli začiatkom júla vo Verejnej knižnici Milana Rešetku v Trenčíne. Ich podobne znejúce mená naznačujú rodinné puto.
Ed Konecnik z New Yorku je totiž najstarším strýkom Jána Konečného, ktorý žije v Piešťanoch. „Rodičia Eda Konecnika odišli loďou do USA v roku 1929, keď na Slovensku vládla chudoba. Ed a môj otec boli bratia. Ed sa už narodil v USA a doma rozprával s rodičmi iba po slovensky. Do šiestich rokov nevedel anglicky. Napokon sa stal z neho skvelý hudobník, spevák a profesionálny učiteľ hudby.
Vydal niekoľko albumov v USA i na Slovensku, je autorom videoklipov i filmu. A aj preto sme knižiek na Slovensku vytlačili niekoľko tisíc. Vychádzajú v slovenskej i v anglickej jazykovej verzii,“ uviedol vydavateľ knihy na Slovensku Ján Konečný. Hudba bola pred Eda Konecnika vždy médiom, ktoré uchováva kultúru. Jeho americkí žiaci a žiačky vedeli spievať slovenské ľudové piesne. Skladal vždy piesne s pozitívnymi posolstvami a mnohé slovenské ľudovky zaranžoval do zaujímavej podoby. A hudba znela aj počas prezentácie knižky v trenčianskej knižnici.
Ed sa rád vracia na myjavské kopanice
Poďme však nazrieť do tajov života Eda Konecnika. Muža, ktorý sa narodil v USA, vyštudoval hudobnú výchovu na Queens College a viac ako štyridsať rokov bol učiteľom hudby v New Yorku. „So svojimi študentmi vytváral aj videoklipy. Jeho video proti drogám a fajčeniu „Don´t Start“ ocenil prvým miestom vo videosúťaži štátu New York guvernér Mario Cuomo. Jeho piesne a videá sa zameriavali na dôležitosť vzorov, význam historických pamiatok, výzvy pre sluchovo postihnutých, úctu k starším,“ uviedol Edov synovec a vydavateľ Konečný. Konecnik sa stal aj členom výboru, ktorý podporoval festival slovenského dedičstva v New Jersey.
Počas svojich ciest po Slovensku vytvoril film Slovak Sunshine, ktorý dokumentuje jedinečnú históriu a kultúrne zvyky krajiny z 80. rokov minulého storočia. Aj keď to nebolo počas predchádzajúcej politickej éry jednoduché, Ed sa čoraz častejšie vracal do rodnej vlasti svojich rodičov. „Slovensko som po prvýkrát navštívil v roku 1960. Potom v rokoch 1985 a 1988. V júli 1989 som do Európy prišiel cez Viedeň v Rakúsku. Na traumatizujúci a zastrašujúci rituál prekračovania československej hranice som sa netešil,“ potvrdil Konecnik. A potom prišiel pád železnej opony. A množstvo ďalších rokov, počas ktorých strávil júl a august na miestach, kde žili jeho rodičia. Na myjavskom Brestovci.