NITRA, SKALKA NAD VÁHOM. Ora et labora. Modli sa a pracuj. Životná regula dvoch pustovníkov, ktorých ľud už počas ich života pokladal za svätcov. Svätého Svorada (okolo 980 – okolo 1030) a jeho žiaka svätého Benedikta (zomrel 1034).
Pustovníkov, ktorí si za obydlie vo svojom mimoriadne asketickom živote plného odriekania a práce, zvolili jaskyne. Kým benediktínsky mních svätý Svorad, známy aj ako svätý Andrej-Svorad, žil v malej jaskyni neďaleko kláštora v blízkosti vrcholu Zobor nad Nitrou, jeho žiak, učeník svätý Benedikt pustovník sa neskôr usídlil v jaskyni v našom kraji – v Skalke pri Trenčíne.
A práve Svoradov žiak, mních Benedikt, prerozprával uhorskému básnikovi, prozaikovi a päťkostolskému biskupovi svätému Maurusovi (zomrel okolo roku 1075) svedectvo o živote a mučeníckej smrti svojho učiteľa Svorada. A my sme sa na historické miesto posledných rokov muža, ktorý je vnímaný ako prvý slovenský svätec, vydali. Navštívili sme voľne prístupnú Svoradovu jaskyňu neďaleko vrcholu Zobor nad Nitrou, v ktorej ale nenájdete žiadnu krasovú výzdobu. Cítiť v nej však atmosféru našej histórie a vidieť skaly, ktoré by mali vedieť rozprávať.

Osudy jaskýň pretkané životom ľudí
Príbehy ľuďmi dávno osídlených jaskýň majú doslova neuveriteľnú, zaujímavú a rozmanitú históriu. Na stránkach našich novín ste mohli v poslednom roku zavítať do neandertálskej jaskyne Šipka pri Štramberku, kde profesor Karel Jaroslav Maška (1851 – 1916) objavil v roku 1880 spodnú čeľusť neandertálskeho dieťaťa vo veku 8 – 10 rokov staršiu viac ako 30-tisíc rokov.
Pripravili sme aj reportáž v tajomnej jaskyni Výpustek v Moravskom krase, ktorú nacisti počas 2. svetovej vojny zneužili na vybudovanie tajnej jaskynnej továrne, v ktorej vyrábali súčiastky pre letecké motory. Iba nedávno ste sa s nami mohli prostredníctvom rozsiahlej reportáže poprechádzať po jaskyni Pekárna, ktorú si zamilovali lovci sobov a koní už pred vyše 15-tisíc rokmi a v modernej dobe sa sem zatúlali aj tvorcovia filmových rozprávok. Fantastický svet jaskýň a prírodnej rozmanitosti však nepozná hranice využitia.

Náš reportážny cieľ iba nedávno zaznamenal úplne inú dimenziu. Navštíviť tentoraz neveľkú jaskyňu, v ktorej pred vyše tisíc rokmi žil mimoriadne asketickým a pracovitým spôsobom života človek, ktorému podľa textov v historickom diele vrástla reťaz pôvodne omotaná okolo pása až hlboko do vnútra jeho tela. Takým bol svätý Svorad, ktorý sa narodil na poľskom území, ale približne od roku 1020 sa presídlil do našich končín.
Jaskyňa s dĺžkou tridsať metrov
Štvornohého tátoša zaparkujete bezproblémovo na veľkom parkovisku pod vrchom Zobor neďaleko bývalého kamaldulského kláštorného Kostola sv. Jozefa na okraji Nitry, ktorý je dominantou kláštorného areálu kamaldulských mníchov.
Na parkovisko sa môžete dostať aj mestskou hromadnou dopravou na zastávku Liečebný ústav Zobor. Hoci sa do dnešných čias zachovalo len torzo jeho hlavnej lode a malá časť murív po jej bokoch, tieto historické miesta by bolo hriechom obísť a nevidieť ich. Opúšťame priestory Zoborského kláštora a po modrej značke sa vydávame na neďalekú cestu až k Svoradovej jaskyni, ktorá dostala meno po svojom dávnom obyvateľovi.