PEKÁRNA, MORAVSKÝ KRAS. Voľne prístupná, monumentálna, pre našinca nie až tak veľmi známa a menším počtom návštevníkov vyhľadávaná, a preto vyslovene nekomerčná, očarujúca a príťažlivá. Jaskyňa v južnej časti Moravského krasu s výstižným názvom. Pekárna.
Jej obrovský vstupný portál pripomína otvor pece na bochníky chleba. Otvor do nej má výšku 6 metrov a šírku 23 metrov a zažijete v nej neuveriteľnú prechádzku. Je totiž dlhá vyše šesťdesiat metrov a jediná ňou vedúca chodba je v slepej uličke na konci zavalená balvanmi. Či sa za nimi skrýva ďalšie pokračovanie chodby a jaskyne sa dodnes nepodarilo napriek viacerým pokusom nikomu dokázať.

Faktom je, že si tieto miesta v malebnom údolí Říčky obľúbili už pred 15-ti-síc rokmi pravekí obyvatelia z generácie lovcov sobov a koní. Návšteva tejto významnej archeologickej lokality uchváti okrem dospelých určite aj deti. V jaskyni Pekárna žil totiž aj nebezpečný drak, ktorý väznil princeznú. A pri návšteve jaskyne si nezabudnite so sebou vziať aj v letných horúčavách teplejšie oblečenie. V hlbokých útrobách Pekárne, ktorú vyhľadávajú aj netopiere, je počas celého roka ustálená zima ako v chladničke.
Praveká jaskyňa a nebezpečný drak
Že sa vám pri pohľade na fotografie jaskyne Pekárna zdá, že ste ju už videli, hoci ste ju osobne nenavštívili? Nemýlite sa. Ak ste milovníkmi vianočných televíznych rozprávok, tak si určite spomeniete na filmové zábery z rozprávky Princezna a půl království z roku 2019 spred tejto jaskyne. Uväznená princezná v podaní Evy Josefíkovej (dnes už Pod-zimkovej) je priviazaná v blízkosti mohutného stromu priamo pred jaskyňou.

Veľké klbko nad zemou sa týčiacich strašidelne pôsobiacich koreňov je dominantné pred vstupom do jaskyne aj pri jej reálnej návšteve. A za všetkým zlom je drak, ktorý v jaskyni žije. Pri jeho reve padajú z okolitých skalnatých stien kamene a napospas vydaná princezná čaká už iba na príchod draka, ktorý si ju pripravuje ako výbornú pochúťku v rámci svojho jedálnička.
Z dračej jaskyne sa dymí a pohľad na pripútanú a nešťastnú princeznú neveští nič dobré. Ale našťastie sme v rozprávke, v ktorej sa objaví odvážny Honza (Matouš Ruml), zabije draka a princeznú zachráni. A kto zachráni princeznú, podľa kráľovského sľubu dostane pol kráľovstva a princeznú za ženu. Na oživenie z iného pohľadu aspoň pár motívov z českej rozprávky Princezna a půl království, ktorú ste po prvýkrát pred piatimi rokmi možno videli v čase najkrajších sviatkov roka aj vy. Zahrali si v nej aj obľúbení slovenskí herci. Maroš Kramár v postave kráľa či Peter Kočiš v úlohe ministra.
Preslávili ju rytiny na konských rebrách
Ak by v časoch natáčania príjemnej rozprávky dorazili na svoje obľúbené jaskynné miesta jej pôvodní obyvatelia, neverili by po tisícročiach vlastným očiam.
Pred vstupom do obydlia lovcov sobov a koní boli pred piatimi rokmi rozložené filmové štáby s najmodernejšou technikou, s kamerami, počítačmi či mikrofónmi.

A tak sa vráťme radšej k časom, ktoré boli v jaskyni Pekárna (v minulosti nazývanej aj jaskyňa Kostelík alebo Díravica) spojené so životmi našich pravekých predkov. Národní přírodní památka. Jeskyně Pekárna.
A k tomu veľký štátny znak Českej republiky a základné informácie po absolvovaní túry, ktorá vás v hustom lese v rámci náučného chodníka v malebnom údolí Říčky privedie až k vytúženému a podmanivému miestu s historickou atmosférou. „Sídlište lovcov sobov a koní. 364 metrov nad morom. Jaskyňa je najvýznačnejším sídliskom ľudí magdalénskej kultúry asi pred 14 000 – 17 000 rokmi nielen v Moravskom krase, ale aj v širšom regióne. Preslávili ju najmä nálezy rytín na konských rebrách, dnes uložené v múzeu Anthropos v Brne.