TURÁ LÚKA/LUHAČOVICE. Fenomenálny architekt, dizajnér, etnograf a rodák z nášho kraja Dušan Samuel Jurkovič (1848 – 1947). Tvorivý génius, ktorý za sebou zanechal trvalú a z očí neschádzajúcu rozsiahlu architektonickú brázdu. Muž, ktorého diela s hlbokou atmosférou sa stali umením a pohladením duše ľudí obdivujúcich „krásno“ okolo seba. Neprehliadnuteľné, originálne, podmanivé a dychberúce skvostné diela zdobia dodnes mnohé miesta kedysi spoločného Československa, ktoré sa pre Jurkoviča stalo nekonečným ateliérom a priestorom pre realizáciu jeho pútavých diel.
Miesta, ktoré sa dodnes pýšia od jeho menších umeleckých realizácií počnúc nádherným a typickým nábytkom až po monumentálne architektonické objekty. Architektúra, ktorej neubrali čaro ani desiatky rokov. Ba práve naopak. Pred dvoma rokmi (2022) sme sa v túlavých topánkach vydali až na vrchol Jurkovičovej rozhľadne v Rožnove pod Radhoštěm, ktorá vznikla vďaka nadšencom až po 115 rokoch od jej nakreslenia (1896) na základe jednoduchých plánov samotného Jurkoviča.

Tentokrát naše kroky opäť smerovali do malebných miest na Moravu. Luhačoviciam dal v časoch budovania moderného kúpeľného mesta Jurkovič architektonický punc najvyššej kvality vďaka štrnástim výrazným objektom, ktoré tu postupne pod jeho rukami a očami vznikali. O jeho viacročnej luhačovickej anabáze sme sa rozprávali so známym autorizovaným architektom Petrom Všetečkom z architektonickej kancelárie Transat architekti.
Práve Petr Všetečka dal jednej z najľúbivejších stavieb Jurkoviča v Luhačoviciach druhý život. V rokoch 2021 – 2024 uskutočnil Všetečka v tomto kúpeľom meste rekonštrukciu majstrovského diela Jurkoviča Sluneční lázně. Obnovený areál vrátane rozsiahleho viacpodlažného objektu Vodoliečebného ústavu vás zavedie do nezameniteľnej kúpeľnej atmosféry prelomu storočia.

Dielo architekta prežije generácie
Dušan Samuel Jurkovič. Rodák z národoveckej rodiny z Turej Lúky (1848), ktorý sa aj po svojej smrti 21. decembra 1947 v Bratislave navždy vrátil do svojho rodného kraja, aby v rodnej zemi na cintoríne v Brezovej pod Bradlom spočinulo jeho telo. Jeho architektonický duch však určite ešte na mnohé desaťročia či storočia prekoná zákony prírody, a tak vďaka realizácii Štefánikovej mohyly na Bradle (1924 – 1928), mohyly na mieste pádu lietadla generála M. R. Štefánika v Ivanke pri Dunaji (1921), čarovnému Jurkovičovmu mostu v Novom Měste nad Metují (1910), nádhernej vlastnej vily v Brne-Žabovřeskách (1906), pútavému Spolkovému Domu v Skalici (1904), viacerým turistickým objektom na Pustevnách na Radhošti (1899), stanici Lanovky Tatranská Lomnica – Lomnický štít (1938), monumentálnemu pamätníku Slovenského národného povstania v Kremničke (1947), ale aj množstvu obytných domov vo Zvolene, sirotincu v Modre či náhrobku J. M. Hurbana v Hlbokom (1943) a mnohým iným dielam jeho architektonicko-umelecké posolstvo žije vyžarujúc pozitívnu energiu a dobový odkaz dodnes.

Vráťme sa však do malebných Luhačovíc, ktoré boli pre Dušana Samuela Jurkoviča dôležitou etapou v jeho živote. Z jeho štrnástich realizácii tu dodnes stojí osem. Stali sa lákadlom pre mnohých návštevníkov týchto svetoznámych kúpeľov.
Zo štrnástich stavieb existuje osem
Súbor stavieb Dušana Samuela Jurkoviča v Luhačoviciach dodnes vytvára genius loci tohto malebného miesta. „Obdobie budovania moderných luhačovických kúpeľov bolo dôležitou etapou v živote architekta. Spolu s priateľmi z brnianskeho Klubu přátel umění bol spolutvorcom myšlienky moderných slovanských kúpeľov a realizátorom ich jedinečnej podoby.