NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Dva pod slnečnými lúčmi trblietajúce sa Kamene zakopnutia. Udrú vám do očí a zároveň po vyše osemdesiatich rokoch pripomenú obrovskú tragédiu nielen tejto manželskej dvojice. Tu žil Béla Grotter, narodený 1907. Deportovaný 1942 do Osvienčimu. Zavraždený. Tu žila Jolana Grotterová, rodená Reichenberg. Narodená 1909. Deportovaná 1942 do Osvienčimu. Zavraždená. Strohé, drsné, výstižné. Tragédia manželov Grotterovcov, ktorých práve z tohto miesta v roku 1942 odvliekli do koncentračného táboru, v ktorom boli veľmi rýchlo odstránení z tohto sveta ako ďalšie masy ich súputníkov.
Od 13. júna 2024 miesto ich posledného pobytu v Novom Meste nad Váhom označujú na Ulici Klčové dva Kamene zakopnutia. Alebo aj Kamene zmiznutých. Stolpersteine, ktorých sú dnes po svete už desaťtisíce. V Novom Meste nad Váhom bola osadená prvá dvojica týchto kameňov s hlbokým posolstvom výstražného mementa pripomínajúca tragédiu holokaustu.
Grotterovci žili v nájomnom dome
Posledným miestom novomestského pobytu manželov Jolany a Bélu Grotterovcov bola Kláštorská ulica 45 neďaleko novomestského centra. „Kláštorská ulica je dnešnou Ulicou Klčové. Kláštorskou sa volala v čase 1. slovenskej republiky. V medzivojnovom období to bola severná časť Ulice Dr. Júliusa Markoviča a za socializmu sa volala Ulica Februárového víťazstva. Súčasný názov nesie od roku 1990,“ uviedol historik Jozef Karlík. Práve z týchto miest boli v roku 1942 manželia Grotterovci deportovaní do koncentračného tábora.

Dom číslo 45 na Kláštorskej ulici stál v minulosti na parcele nachádzajúcej sa oproti niekdajším Technickým službám mesta, ktoré sa presťahovali na iné miesto iba nedávno. Dnes v miestach, kde žili Grotterovci, stojí dvojposchodová bytovka s popisným číslom 90. Dom, v ktorom žili Grotterovci, bol zbúraný v 60. rokoch minulého storočia. „Vlastníkom domu č. 45 na Kláštorskej ulici bol podľa zoznamu obyvateľstva z roku 1930 krčmár Gustáv Škrinár. Podľa dobovej fotografie a plánu mesta z roku 1940 mal dom niekoľko samostatných bytových priestorov. O ich menách nájomníkov nemáme vedomosti,“ pokračoval Karlík. Práve v jednom z týchto bytových priestorov bývala ako nájomníčka aj Júlia Grotterová s manželom.

Kamene pred domami zavraždených
Dvojica lesklých kameňov z čerstvo odliatej mosadze so symbolickými nápismi bude mementom, ako skončili životy desaťtisícok židovských spoluobčanov. Práve z miesta, kde dnes stojí posledný dom pred začínajúcou Ulicou 1. mája, viedli vynútené stopy Jolany a Bélu Grotterovcov na miesta, z ktorých sa už nikdy nevrátili. Do Osvienčimu.