NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Po bezprecedentnom atentáte na slovenského premiéra Roberta Fica 15. mája 2024 prišla na pretras aj otázka ochraniek popredných politikov. K najvyššie postaveným politikom sa dalo na Slovensku po roku 1989 dostať takmer vždy bez akýchkoľvek väčších problémov na rôznych spoločenských, športových či kultúrnych akciách.
Podania rúk, spoločné fotografovania, získanie autogramov a v posledných rokoch aj osobné selfíčka neboli na pripravených a väčšinou hromadne organizovaných podujatiach takmer žiadnym problémom. Stavania májov, predvolebné mítingy, cyklistické jazdy, besedy, bezprostredné stretnutia v uliciach či hudobných festivaloch, autogramiády kníh a mnohé iné akcie, kde ste s politikmi najvyššieho puncu dýchali temer ten istý vzduch.
Dávna havária vodovodného potrubia takmer zapríčinila zbúranie budovy Podjavorinského múzea Čítajte Do najbližšieho kontaktu so špičkovými politikmi sa dostávali často aj zberatelia autogramov. S prezidentmi, predsedami vlád či parlamentu, a, samozrejme, aj s ich ochrankami. Ostražitosť ochrankárov bola vždy vysoká, ale kontakt s politikmi nebol obmedzený takmer nikdy. Takým dňom po nedávnom otrasnom čine, ktorý s demokratickou spoločnosťou a životom v nej nemá nič spoločné, určite navždy odzvonilo. A tak sa poďte s nami pozrieť, ako to vyzeralo od revolúcie až po súčasnosť v tesných stretnutiach so špičkovými politikmi na československej scéne počas lovu ich autogramov.
Do tesnej blízkosti Mikuláša Dzurindu, Ivety Radičovej, Vladimíra Mečiara, Roberta Fica, Ivana Gašparoviča, Michala Kováča, Rudolfa Schustera, Igora Matoviča, Petra Pellegriniho, Františka Mikloška, ale aj v minulosti Alexandra Dubčeka, Václava Havla i Pavla Hrušovského a Eduarda Kukana a mnohých iných nebol problém sa dostať.
Malé dieťa sa začalo dusiť
16. máj 1990. Na Námestí SNP v Banskej Bystrici sú tisíce občanov. Na pódiu pred nimi reční prezidentský kandidát Občianskeho fóra Václav Havel v prítomnosti najvyšších predstaviteľov Verejnosti proti násiliu (VPN). Získať autogram vtedy zrejme zberateľsky najzaujímavejšej a najvyhľadávanejšej osobnosti Československa je očividne nemožné. Veď už pár hodín predtým prezrela Havlova ochranka i štátna polícia najbližšie okolie vrátane „trafík“, či sa tam neskrýva niekto nežiaduci, kto by z blízkosti mohol nečakane vybehnúť na tribúnu a spôsobiť nepríjemnosti, nebodaj niekomu zo zúčastnených politikov ublížiť.
Pribudli kovové zátarasy, kordón vojakov a pred nimi množstvo policajtov.
Kreslenej reči Vlada Pavlíka rozumejú v Číne, Japonsku i Mongolsku Čítajte A za nimi ja a ľuďmi do posledného miesta nadupané rozľahlé námestie. Blíži sa koniec mítingu s neuveriteľnou a už neopakovateľnou atmosférou množstva ľudí. Zovretie davu je čoraz hustejšie a hoci stojím tesne za kordónom vojakov, viem, že za Havlom sa po autogram nemám šancu dostať. Bezpečnostné opatrenia skutočne na jednotku s hviezdičkou. Vtom sa stane nepríjemná a nečakaná udalosť. Malé dieťa stojace s neznámou mamičkou v mojej tesnej blízkosti sa začína medzi výrazne vyššími telami dospelých dusiť. Beriem dieťa do rúk nad hlavu a spolu s jeho mamou kričíme na vojakov i policajtov, aby sa okamžite rozostúpili. Že je dosť veľký problém.
Tvrdé stretnutie s Havlovou ochrankou
Púšťajú nás z masy ľudí von pred bariéry i množstvo strážcov poriadku. Dieťa sa, našťastie, veľmi rýchlo nadýcha vo voľnom priestore čerstvého vzduchu už v opatere mamy a je úplne v poriadku. Ani mladá rodina či ja sa už za ochranné kordóny späť nechceme vrátiť. Každý z iných dôvodov. Vtom sa končí míting a Václav Havel schádza pomaly zo schodíkov z pódia.
Je snáď tridsať metrov odo mňa a rýchlym tempom sa nečakane rozbieham oproti nemu. Za mnou vyrážajú policajti, ktorí ostro sledujú snahu vtedajšieho vysoko-školáka stretnúť sa so svetoznámou osobnosťou tých dní. Václavom Havlom. Hoci takúto situáciu nečakali, prichádzam až do blízkosti nášho budúceho prezidenta. Som pár metrov pred Havlom a to sa na mňa rúti spredu už dvojica jeho ochrankárov. Očividne tvrdší a nekompromisnejší level ako polícia. Zovrú ma pod ramenami, odtláčajú od Havla a ja mávam plagátom s podobizňou porevolučného prezidenta pred jeho očami.
Prichádza za mnou, berie plagát a s úsmevom ho podpisuje. K čiernobielej podobizni pribúda čitateľné Havel. Ochranka ma púšťa zo zovretia a ja sa vraciam s už rysujúcimi sa modrinami pod pazuchami do rozchádzajúceho sa davu. Vtom kričí na mňa opäť Václav Havel, aby som sa za ním vrátil. Nechápem. Berie do rúk opätovne pero a plagát. K svojmu podpisu pridáva nakreslené srdiečko. Úspešný porevolučný lov autogramov najvýznamnejších politikov vtedajšieho Československa sa začína.
Dubčekov podpis hrozil problémom
Neubehnú poriadne ani dva týždne a mítinguje sa ostošesť ďalej. Predvolebné zhromaždenia frčia veselo v ústrety zajtrajškom, veď 8. a 9. júna 1990 sa konajú voľby do Federálneho zhromaždenia a Slovenskej národnej rady. Na námestí, tentokrát už v domovskom Novom Meste nad Váhom, má sedem dní pred ich uskutočnením vystúpiť s prejavom modla demokracie po roku 1968 – Alexander Dubček.
Námestie slobody, hoci o poznanie menšie ako to banskobystrické, je opäť nabité tisíckami ľudí. Ikona Pražskej jari, ktorá bola desaťročia tabu, je zrazu „live“ medzi ľuďmi, ktorí jeho meno ešte pred pár mesiacmi nemohli ani vysloviť.
Teraz ho skandujú iba pár metrov od Dubčeka stojaceho na tribúne pred mikrofónom. To isté platilo aj pre zberateľov autogramov, medzi ktorými meno Alexander Dubček rezonovalo už pred rokom 1989. Jeho podpis bol však dokonalým tajomstvom.
