V AS Trenčín futbalovo vyrastal. Pod vedením trénera Martina Ševelu si na svoje konto pripísal dva majstrovské tituly a dvakrát dvíhal nad hlavu Slovnaft Cup. Výkony Jakuba Holúbeka neušli ani pozornosti trénerov v mládežníckych kategóriách i seniorskej reprezentácii.
Po odchode z Trenčína v lete 2016 odohral za Žilinu 73 zápasov. Následne sa na päť sezón upísal poľskému tímu Piast Gliwice. Pred začiatkom nového ročníka sa po ôsmich rokoch vrátil do klubu, ktorý ho vychoval.

„Bol som v kontakte hlavne s Damiánom Barišom. Hovoril o výbornej kabíne i trénerovi. Uvidíme ešte, ako sa zmení zloženie mužstva, keďže sa očakávajú príchody aj odchody. Klub inak poznám. Dôležité bude zosúladiť sa a snažiť sa o čo najlepší výsledok“, hovorí po návrate Holúbek.
Po pôsobení v Žiline a poľských Gliwiciach sa po ôsmich rokoch vraciate do materského klubu. S akými pocitmi?
Už dlhšiu dobu sme sa s manželkou rozprávali, čo ďalej, keďže mi v Poľsku končil kontrakt. S Trenčanmi som bol v kontakte od jesene. Stretli sme sa a komunikovali o veciach, či by som si vedel predstaviť návrat do AS.
Mal som túžbu ešte obliecť si dres klubu, v ktorom som vyrastal. Odchádzal som ešte ako mladý hráč a futbal som vtedy vnímal inak ako dnes. Pevne verím, že klubu mám čo dať a spoločnými silami dosiahneme ešte úspechy.
Pred minulou sezónou sa vrátila dvojica Damián Bariš – Lukáš Skovajsa, teraz vy. Stotožňujete sa s predstavou, že budete jedným zo základných kameňov kabíny a zároveň mimoriadne skúseným hráčom?
Áno, stotožňujem a teším sa, že budem môcť zdieľať skúsenosti, ktoré som nadobudol mimo Trenčína.
Ste skôr za tichý príklad prirodzeným správaním sa alebo nemáte problém aj zvýšiť hlas?
Ešte som doteraz nebol v pozícií lídra kabíny. Vždy bol v nej niekto starší. Tieto úlohy budú pre mňa nové. Záleží najmä na tom, čo si predstavuje tréner. Zažil som rôzny prístup. Niektorí chcú, aby starší hráči dostávali mladých pod tlak a naopak.
Určite však prídu aj situácie, keď si budeme musieť povedať svoje. To však patrí k futbalu. Kto sa chce posúvať a byť lepší, tak si musí vedieť vypočuť aj tie nepríjemné veci. Ako otec dvoch detí s tým naozaj nemám problém. (úsmev)

Komunikovali ste pred príchodom s Barišom a Skovajsom o situácií v klube?
Bol som v kontakte hlavne s Damiánom Barišom. Hovorili sme o kabíne i trénerovi. Uvidíme ešte, ako sa zmení zloženie mužstva, keďže sa očakávajú príchody aj odchody. Dôležité bude zosúladiť sa a snažiť sa o čo najlepší výsledok. Klub inak dobre poznám a cítim sa tam ako doma.
Aké sú vaše osobné ambície pre nasledujúcu sezónu Niké ligy?
V prvom rade prepracovať sa do základnej zostavy a byť oporou tímu. Z pohľadu mužstva ísť od zápasu k zápasu a dostať sa po základnej časti do prvej šestky.
Sledovali ste, ako sa AS Trenčín darilo v predchádzajúcej sezóne?
Samozrejme. Na začiatku mal veľmi dobre našliapnuté a už som sa tešil, že príde úspech. Potom nastal čiastočný útlm. Kabína je mladá a ešte nevie ustáť niektoré situácie. Po športovej stránke sa chlapci prezentovali kvalitným futbalom a vynikali aj v dôležitých štatistikách. Nepremieňali však šance, čo im bránilo v tom, aby boli v tabuľke vyššie.
Aj toto sa v článku dočítate
- Ako vyznieva porovnanie slovenskej a poľskej najvyššej súťaže,
- aký je priemerný zárobok v Ekstraklase,
- v čom môže byť poľská liga atraktívna pre našich hráčov,
- aké očakávania má Holúbek od slovenskej reprezentácie na európskom šampionáte,
- kto by mohol byť lídrom Calzonovho tímu.
Keď ste v roku 2016 opúšťali klub, stál v Trenčíne ešte starý štadión. Vraciate sa už do nových a moderných priestorov. S akými pocitmi?
Je neporovnateľné, čo bolo vtedy a teraz.
Spomínam si ešte ako dorastenec v roku 2012, že boli po Trenčíne vylepené plagáty vizualizácie nového štadióna. Vtedy sme si mysleli, že je otázkou krátkeho času, kedy bude reálne stať.
Musím povedať, že sa na ňom cítim veľmi dobre. Už chýba jediné, aby nás chodilo povzbudzovať väčšie množstvo fanúšikov.