Že našu krajinu postihne rovnaký scenár ako Ukrajinu, je reálna hrozba. Každý kto na to však triezvo poukazuje, je na Slovensku považovaný za vojnového štváča.
Upozornil na to Tomáš Forró, nezávislý vojnový reportér, ktorý niekoľko rokov strávil vo vojnovej zóne na východe Ukrajiny. Podľa neho by sme sa o tejto téme mali v spoločnosti rozprávať bez nenávisti a paniky.
„Ukrajincov, ktorí predtým viedli bezstarostný život a mali plány, dnes stretávam v pivniciach, ako si olejujú samopaly. Toto je budúcnosť, ktorá môže čakať i nás,“ povedal okrem iného v rozhovore, ktorý vznikol krátko pred jeho besedou v trenčianskej Hviezde. Prezentoval tam svoju novú knihu Spev sirén.
Obyvateľov trenčianskej mestskej časti znepokojil nový zákaz parkovania. Obávajú sa spoplatnenia Čítajte Priblížil i to, aká je súčasná situácia na fronte, ako by na tému vojny na Ukrajine mala diskutovať polarizovaná slovenská spoločnosť, ale i to, či je u nášho východného suseda v súčasnosti nejaké bezpečné miesto.
V ostatných mesiacoch ste viackrát uviedli, že Ukrajincom sa na fronte nedarí. Ako si toto tvrdenie môžeme predstaviť v praxi?
V prvom rade ide v takýchto konfliktoch o logiku vojny. Ukrajina začala koncom minulého leta protiofenzívu na získanie územia v záporožskej oblasti, ktorá sa nepodarila, a ukrajinská armáda vyčerpala svoje sily.
Rusko v priebehu zimných mesiacov pripravilo svoju vlastnú ofenzívu, ktorá sa teraz rozbieha. Vidíme to na severovýchodnom fronte v charkovskej oblasti. V tomto zmysle sa Ukrajina najbližšie mesiace bude brániť.
Jej cieľom je udržať svoje pozície, aby nestratila ďalšie územia. Ak sa Ukrajine podarí ubrániť svoje pozície, je veľká pravdepodobnosť, že sa ruské sily opäť vyčerpajú a Ukrajina bude môcť budúci rok útočiť znovu. V podobných vojenských operáciách sa striedajú takéto cykly. Počíta sa s desaťtisícmi vojakov a techniky a to všetko treba pripraviť. To trvá, druhá strana s tým ráta. Tento scenár sa pred nami odohráva.
V rozhovore sa okrem iného dočítate
- Aká je súčasná situácia na ukrajinskom vojnovom fronte,
- prečo hovorí o tom, že sa momentálne ukrajinskej armáde nedarí,
- či je možné poraziť nepriateľa, ktorý si neváži životy vlastných vojakov,
- ako ukrajinskí muži utekajú zo svojej krajiny napriek zákazu prekročenia hraníc,
- že hrozba útoku Ruska aj na našu krajinu je reálna,
- ako by sme o tomto scenári mali komunikovať bez nenávisti a paniky,
- ktoré okolité krajiny s touto eventualitou počítajú,
- ako vníma, že Slovensko a Maďarsko s touto možnosťou nepočítajú,
- či je na Ukrajine momentálne nejaké bezpečné miesto,
- ako by sme mali diskutovať s ľuďmi, ktorí spochybňujú vojnu na Ukrajine.
Čo by momentálne najviac pomohlo ukrajinskej armáde v spomínanej obrane?
V prvom rade je to viac zbraní a munície zo západu, čo sa už, našťastie, začína diať. Dovtedy to boli veľmi depresívne časy, veľmi ťažké pre ukrajinských obrancov. Mali šťastie, že počasie ruským silám v tom čase neprialo, aby rozpútali takú veľkú ofenzívu ako dnes.
Keby sa to stalo vtedy, ukrajinské straty by boli oveľa väčšie. Dnes postupujú Rusi veľmi pomaly a vidíme, že sa im v okolí Charkova veľmi nedarí. Nezdá sa, že by sa im podaril nejaký väčší prielom. Je šanca, že to takto bude vyzerať i naďalej.
Ukrajinská armáda teraz i podľa vašich slov dostane pomoc od Západu. Má dostatok vojenského personálu na to, aby ju mal kto obsluhovať?
