Arteterapii sa venuje viac ako sedem rokov. Najskôr pracovala iba s deťmi so zdravotným znevýhodnením, dnes sa stále častejšie jej klientmi stávajú aj tínedžeri a dospelí ľudia.
Tí, ktorí prežili vo svojom živote traumu či udalosť, s ktorou sa potrebujú vyrovnať, ale i ľudia, ktorých trápi vnútorný nepokoj, vyhorenie či stres.
S arteterapeutkou BOBOU BUCHLOVIČOVOU sme sa rozprávali okrem iného aj o tom, ako arteterapia prebieha, pre koho je určená a ako nám môže pomôcť.
Začnime definíciou. Čo je to arteterapia?
Arteterapia je terapia umením a zároveň je to umenie liečiť. Ide o pomerne mladý odbor, i keď historicky siaha až do obdobia archaických kultúr, kde nachádzame prapôvodnú arteterapiu v obradných rituáloch a jaskynných kresbách.
Výraznejšie sa začala rozvíjať v súvislosti s psychoanalýzou v 18. a 19. storočí, jej nositeľmi boli väčšinou výtvarníci, ktorí sa začali zaoberať psychoanalýzou. U nás sa o arteterapii začalo hovoriť až v 20. storočí. Ako taká má rôzne úrovne.
V širšom slova zmysle je to terapia umením. Akýmkoľvek. Môže to byť muzikoterapia, dramaterapia, tanečno-pohybová terapia. V užšom význame sa arteterapia používa ako terapia výtvarným umením. Môže byť individuálna i skupinová.
Využíva sa v rôznych oblastiach a s rôznym zameraním, ale aj pri práci s psychiatrickými pacientmi ako podporná terapia.
V rozhovore sa ešte dočítate:
- Pre koho je arteterapia určená a kto ju najčastejšie využíva,
- či musí mať klient výtvarné nadanie,
- ako prebieha sedenie počas arteterapie,
- aké problémy môže pomôcť vyriešiť.
Ako pôsobí na človeka?
Arteterapia zrkadlí vnútorné obrazy človeka a pomáha nám na ne nahliadať. Veľmi dôležitý je pri nej vzťah terapeuta a klienta. Terapeut je pre klienta sprievodcom v nahliadaní na vnútorné obrazy a pocity a na to, kým ten človek je.
Je to forma komunikácie, pri ktorej ide rozum bokom, pretože v tomto prípade je rozum niečo, čo nás blokuje. Pozornosť sa venuje pocitom a vnútorným procesom.
Pre koho je prioritne takáto terapia určená?
Pre kohokoľvek. Je pravda, že k nej inklinujú ľudia, ktorí sú určitým spôsobom kreatívni, ale nie je to podmienka a je vhodná naozaj pre každého. Nie je vôbec nutné byť výtvarníkom alebo mať vzťah ku kresleniu. V arteterapii sa nikdy nehodnotí výsledok, dôležitý je proces.

Arteterapia je zároveň vhodnou alternatívou pre ľudí, ktorí neradi rozprávajú o svojich problémoch. Návšteva psychoterapeuta, kde sa musí komunikovať, nie je pre každého komfortná.
Ak má niekto problém komunikovať o svojom vnútri, o tom, čo prežíva, môže byť pre neho arteterapia vhodnejšia, pretože je bezprostredná. To, čo človek prežíva, sa projektívnou metódou a výtvarným vyjadrovaním dostáva na povrch. Keď sa rozprávame, hovoríme nie o problémoch, ale o obrázku, ktorý je vlastne mapou nášho vnútorného sveta.
Nie je teda asi ani vekovo obmedzená.
Nie. Arteterapia pomáha deťom, mládeži i dospelým. Vie pomôcť pri bežných problémoch, ako sú úzkosti, psychosomatické problémy, pocity nahromadenej agresie či hnevu, s ktorým si človek nevie poradiť, ale aj deťom a dospelým so zdravotným znevýhodnením. Tam je terapia zameraná trošku inak. Rozvíjajú sa tie schopnosti, ktoré sú menej rozvinuté. Sociálne zručnosti, komunikácia, senzomotorické vnímanie.
Kto môže vykonávať prácu arteterapeuta?
Výhodou je, keď je arteterapeut aj výtvarník a mal by mať skúsenosti v rámci psychológie a psychosomatiky. Čím je terapeut vzdelanejší, tým je schopnejší viesť terapeutické sedenia a viac klientovi pomôcť.
Myslím si, že kurzy alebo krátkodobé výcviky sú vhodné pre pomáhajúce profesie, ako sú pedagogickí či sociálni pracovníci, ale arteterapeut by podľa mňa mal mať za sebou štúdium. Zároveň si myslím, že je to neustály proces sebapoznávania a sebavzdelávania. Dobrý terapeut sa sám musí neustále rozvíjať a dôležitá je aj pravidelná supervízia.
Je u nás arteterapia známy pojem? Vyhľadávajú Slováci alternatívnu pomoc?
V dnešnej dobe sa aj na Slovensku začína o arteterapii hovoriť viac. Niekoľko rokov u nás pôsobí Asociácia slovenských arteterapeutov, vznikajú nové asociácie, konajú sa konferencie aj na medzinárodnej úrovni. Možností dozvedieť sa o nej je viac, aj keď stále to nie je ako v zahraničí, kde umelecké terapie fungujú všeobecne úplne inak.
Ako samotná arteterapia prebieha?
Najskôr musí vzniknúť vzťah medzi klientom a terapeutom, to môže trvať aj tri – štyri sedenia. Na prvých hodinách pracujeme na tom, aby človek, či už dieťa alebo dospelý, odbúral prvotný stres alebo nepríjemné pocity.
Do ruky dostane preto niečo senzorické, čo si môže v dlaniach ohmatať a tým si spracovávať to nie príjemné, čo prežíva. Od začiatku sa rozprávame, pracujeme so suchými technikami, využívame senzorické hry s kinetickým alebo obyčajným pieskom či farbenou ryžou. S deťmi najmä komunikujeme a hráme sa. S dospelými kreslíme veľmi jednoduché tvary, ceruzkou, pastelkami.
Keď už máme vytvorený vzťah, v úvode si zhodnotíme uplynulé obdobie od posledného stretnutia. Výtvarne vyjadrujeme pocity z obdobia, ktoré ubehlo, a potom pracujeme na téme, ktorú si vopred zadáme. Je to však veľmi individuálne, pretože všetko vychádza z požiadaviek klienta.

S deťmi pomocou témy, ktorú určujem ja, rozvíjame jemnú motoriku, grafomotoriku, hráme sa s farbami, prírodnými materiálmi, a tak spoznávame farby, ročné obdobia či prírodu.
Pri dospelých vychádzam z toho, čo človek potrebuje. Terapeut musí byť v tomto prípade flexibilný. Ak aj má pripravenú tému, musí vedieť reagovať na klienta a na to, čo v tom momente potrebuje spracovať. Existujú rôzne výtvarné techniky a cvičenia, diagnostické testy, záleží na konkrétnom klientovi.
Je teda arteterapia iba o okamžitom uvoľnení sa počas práce s vami alebo dokáže liečiť a riešiť problém aj komplexne?
Zmyslom arteterapie môže byť okamžité uvoľnenie, ale zároveň dlhodobým cieľom môže byť interpretácia výtvarných prác klienta, ktorá slúži na dôslednú analytickú prácu s klientom.
Je to dlhodobý proces, môže trvať aj niekoľko mesiacov. Nedá sa niečo uzatvoriť alebo pomenovať po jednom stretnutí. Treba niekoľko sedení a niekoľko obrázkov, aby sme sa vôbec začali dotýkať konkrétnej témy, s ktorou by sme mohli pracovať.
V skutočnosti terapeut robí klientovi iba sprievodcu, usmerňuje ho a vedie, dáva mu impulz, ako nahliadať na to, čo vychádza z jeho podvedomia. Vlastné procesy pomenováva človek sám. V arteterapii je veľmi dôležitá reflexia.
Okrem toho, že sa tvorí, úlohou terapeuta je pozorovať, ako sa tvorí, dokázať do procesu tvorby správne vstúpiť a viesť rozhovor. Na obrazoch, ktoré klient vytvorí, vidíme progres a liečenie. Počas stretávania pracujeme transformačne. Ak vieme problém pomenovať, môžeme ho výtvarne transformovať do niečoho lepšieho aj v reálnom prežívaní.
S kým pracujete najčastejšie?
Moja najrozsiahlejšia klientela sú deti, je to aj moja priorita. Či už s deťmi s poruchami autistického spektra, iným zdravotným znevýhodnením, alebo s deťmi, ktoré majú nejaké problémy, ktoré potrebujú riešiť.
Už niekoľko rokov pracujem v Občianskom združení Autis, zároveň spolupracujem s trenčianskym Centrom včasnej intervencie. Ale v poslednej dobe sa objavujú aj iné skupiny.
Prichádzajú rodičia s deťmi, ktoré majú nešpecifikované prejavy, niečo sa im deje, s čím si nevedia dať rady, alebo klienti, ktorí prežívajú obdobie, v ktorom sa necítia komfortne a potrebujú nájsť vnútorné odpovede. To všetko sa dá arteterapiou riešiť.

Čo je hlavným prínosom tejto terapie?
Rozhodne sebarozvoj a sebapoznanie, zmapovanie vnútorných procesov. Vďaka poznaniu samého seba, toho čo prežívam, môže dôjsť ku skvalitneniu prežívania v živote.
Arteterapia pomáha v bežnom rozvoji, rozvíja osobnosť, zručnosti, slúži ako relaxácia, ako zážitková činnosť, ktorá umožňuje klientovi komunikáciu, v prípade neverbálnych ľudí pochopenie, aký je ich svet, ale aj možnosť zažiť si úspech, že v tomto som dobrý, toto robím dobre.
Pomáha pri strese, vyhorení, napätí, ktoré vyplýva z dnešnej zrýchlenej doby. Klienti hľadajú spôsob uvoľnenia, ktorý je prínosom i v tom, že rieši ich konkrétne vnútorné procesy, ktoré sa im v podvedomí dejú. Je tu priestor na zastavenie sa a na neverbálne podvedomé vyjadrenie vnútorných pocitov.
Čo dáva arteterapia vám?
Pre mňa je to niečo, čo mi dáva zmysel, nesmierne ma to obohacuje ako osobnosť. Robím to s obrovskou pokorou. Každý klient a každé prežívanie obohacuje aj moje prežívanie. Moju osobnosť a ľudskosť.