TRENČÍN. Je rodeným strelcom. Žiaril v Rusku, no najmä vo Fínsku. Predstavil sa aj v najvyššej švédskej, nemeckej i českej lige.
TOMÁŠ ZÁBORSKÝ (36) ostatné dve sezóny strávil v HK Poprad. Iba on a Robby Jackson z Nových Zámkov posledné dve sezóny Tipos extraligy strelili minimálne 20 gólov.
Po 18 rokoch sa rodený Trenčan vracia do Dukly Trenčín, kde by mal tvoriť zdravé domáce jadro tímu.
„Posledné dve sezóny som na Slovensku dokázal, že viem strieľať góly. A tieto očakávania budú na mňa kladené aj teraz,“ vyjadril sa Záborský.
Po 18 rokoch sa vraciate do materskej Dukly Trenčín. Aké máte z návratu dojmy?
Už v minulosti som sa chcel vrátiť domov. V klube to však posledné roky nebolo ideálne. Situáciu ovplyvnila pandémia koronavírusu, Dukla hrávala domáce zápasy v Dubnici nad Váhom. Ekonomická situácia nebola ideálna. Dnes som rád, že sme našli spoločnú reč.

Zatiaľ veľké emócie necítim, skôr záväzok. Vrátiť sa po toľkých rokoch späť je veľká zodpovednosť.
Budú na mňa kladené očakávania. Fanúšikovia by si po dlhších rokoch žiadali tímový úspech a tiež aj kvalitné výkony. Dúfam, že budem môcť pomôcť, aby sa klub naštartoval správnym smerom.
Hovorí sa, že doma nie je nikto prorokom. Viacerým hráčom sa návrat do Dukly nevydaril podľa ich predstáv.
Lenže vrátili sa v neskoršom veku hokejovej kariéry. Stále som ešte v produktívnom veku a mám klubu čo dať. Posledné dve sezóny som na Slovensku dokázal, že viem strieľať góly. A tieto očakávania budú na mňa kladené aj teraz.
Aké boli vaše ostatné dve sezóny v Poprade?
Môžem ich hodnotiť pozitívne. Iba Robby Jackson z Nových Zámkov a ja sme sa dokázali prehupnúť oba ročníky cez dvadsať strelených gólov.
Liga je vyrovnaná a náročná. Nie je jednoduché udržať sa v nej na úrovni. Som rád, že sa mi darilo. V nedávno skončenom ročníku ma pribrzdil otras mozgu a problémy s kolenami, inak by tie čísla boli ešte lepšie.
Akými slovami vás v klube privítal predseda predstavenstva Richard Pavlikovský?
Dlhší čas sme sa stretávali vo voľnom čase na ľade. Hrával v tíme proti mne. Dosť sme debatovali. O mojej chuti vrátiť sa domov vedel dlhšiu dobu. Keď sme si tľapli, mal radosť. Hlavne, aby som dokázal skúsenosťami a vodcovskými schopnosťami na ľade naštartovať mužstvo.
Aké budú vaše méty pre nasledujúci ročník?
V prvom rade byť zdravý celý ročník, aby sa mi vyhýbali zranenia. Keď budem v poriadku, budem aj produktívny. Základnou métou je štvrťfinále, ktoré tu dlhšie nebolo. A hlavne, aby priaznivci chodili na štadión a keď oni povedia, že som nebol „mačkou vo vreci“, tak budem spokojný.
Vnímali ste vývoj v Dukle v posledných sezónach?
Samozrejme. Sledujem tak klubové sociálne siete, ako aj fanúšikovské. V Trenčíne som doma a na klube mi úprimne záleží. Je pre mňa dôležité, aby fungovala nastavená schéma fungovania celej organizácie.
Aby Dukla bola vnímaná pozitívne a všetky jej zložky od hráčov až po priaznivcov ťahali za jednu stranu povrazu.

Fanúšikovia od roku 2018 nezažili úspech. Tri roky po sebe sa klub nedostal do štvrťfinále. Vnímate, že Dukla by sa mala pohybovať na úplne iných priečkach?
Všetko závisí od financií a dobrých podpisov hráčov. V roku 2018, keď sa predstavil Trenčín vo finále, mal vo svojom strede viacero skúsených a rozdielových hráčov, ktorí mali bohaté skúsenosti zo zahraničia. Všetko šlo, ako malo. Chlapcom sa vyhýbali zranenia.
Odvtedy tu už nebolo toľko kvalitných slovenských hráčov. Mužstvo sa v značnej miere spoliehalo na zahraničných hráčov. Ak je ich počet v lige obmedzený a operujete s obmedzeným rozpočtom, nie je jednoduché dosiahnuť výraznejšie úspechy.
V minulosti ste obliekali dres klubov v popredných európskych ligách. Máte množstvo skúseností i kontaktov. Dávate vedeniu tipy, ktorí hráči by mohli prísť do Dukly?
Príliš sa do týchto záležitostí nechcem montovať. Keď vidím, že je niekto na trhu voľný, poviem o tom úzkemu vedeniu. Poznám sa s hráčmi i s agentmi. Pomôžem so zisťovaním recenzii na typológiu i povahu hráča. Viem dať tip, ale rozhodnutie je na úplne iných ľuďoch.
Máte ambíciu časom sa presunúť aj do funkcionárskych alebo trénerských štruktúr?
To je náročná otázka. Momentálne ani sám neviem. Rád by som ešte bol aktívny hráč. Či by som sa potom vrhol na komentovanie, funkcionársku prácu, alebo trénerský chlebík, je otázne. Som otvorený všetkým možnostiam. Momentálne som prihlásený na vyšší stupeň trénerského vzdelania.
Aj toto sa v článku dočítate:
- Je ambíciou Tomáša Záborského nosiť na hrudi kapitánske céčko,
- ako sa vysporadúva s úprimnosťou, ktorá mu môže sťažiť život,
- do akej miery rozhodla rodina o jeho návrate do Dukly a o koľko si oproti Popradu pohorší finančne,
- ako si užíval pozíciu hokejového experta na svetovom šampionáte v Česku,
- ako vnímal výkony reprezentácie a kto mu v tíme chýbal,
- ako sa pozerá na Juraja Slafkovského,
- kde vníma, že má slovenský hokej rezervy?
Dokedy plánujete hrať hokej na najvyššej úrovni?
Mal som životný cieľ zostať na ľade do štyridsiatky. Či sa mi to podarí, či budem mať výkonnosť i zdravie, je otázne.
Syn však chce, aby som stále hral. Chodí na zápasy, miluje prísť do kabíny. Žije hokejom. Už mi dokonca začína rozprávať do vlastných výkonov a začína veci analyzovať. Veľa s ním komunikujem o hokeji a vysvetľujem.
Bude na drese Tomáša Záborského kapitánske céčko?
Netlačím sa k nemu. Ak mi však zveria túto zodpovednosť, rád ju prijmem. Som typ človeka, ktorého keď sa opýta tréner alebo manažér na názor, poviem veci tak, ako ich vnímam. Nechodím okolo horúcej kaše. Keď vidím, že sa niekto fláka a nerobí veci pre tím, poviem mu názor do očí. Neuznávam ohováranie za chrbtom.
Neuškodí vám občas vaša úprimnosť?
Už sa mi to párkrát stalo. Nemôžem sa však človeku pozerať do očí a klamať. Nepotrebujem nikomu hovoriť to, čo by chcel počuť. Život je pre mňa potom jednoduchší a môžem sa bez problémov pozrieť do zrkadla.
Dokážu ľudia prijať úprimnosť?
Príliš nie, ale to je celosvetový problém. Veľakrát sa pýtajú na názor, no prijmú iba to, čo reálne chcú počuť. Iný názor sa im nepáči. Samozrejme, je aj veľa takých, ktorí chcú počuť reálny názor.
Ja mám rád tvrdú pravdu. Ak so mnou tréner nie je spokojný, oceňujem, ak mi veci povie na rovinu, kde by som sa mal zlepšiť a čo mám odstrániť, aby som si jeho dôveru získal naspäť.
Vraj o vašom návrate do Dukly do značnej miery rozhodla manželka?
Šlo o rodinné rozhodnutie. Syn pôjde po lete do školy. Mal som ponuky z rôznych klubov, ale priorita bola vrátiť sa domov. Dohodli sme sa na rozumných podmienkach.
Pohoršili ste si oproti Popradu?
Ponuka z Trenčína bola finančne najmenej zaujímavá. Prišiel som zhruba o štvrtinu peňazí, ale som rád, že môžem byť doma.
Počas majstrovstiev sveta v hokeji vás bolo vidieť na televíznych obrazovkách v úlohe hokejového experta. Zaujala vás práca v štúdiu?
Prvé skúsenosti som nabral ešte pred majstrovstvami sveta v súkromnej televízii, kde som komentoval slovenskú extraligu.
Za túto príležitosť som vďačný. Šlo pre mňa o novú skúsenosť a aj ohlasy na moju osobu boli pomerne pozitívne. Musím uznať, že tá práca ma bavila.
Nerobí mi problém rozprávať o hokeji. Dobre sa dorozumiem po anglicky. Vzhľadom na kontakty z minulosti som mohol priniesť do vysielania informácie, ktoré sa bežní ľudia nedozvedia.
Ste úprimný človek a kritizovanie v športovom štúdiu sa na Slovensku príliš nenosí. Nekrotili vás, aby ste boli opatrný vo vyjadreniach?
Tento štýl sa mi nepáči. Všimol som si v minulosti, že napriek tomu, že mužstvo hralo nekvalitný hokej, v štúdiu bolo počuť pochvaly. Ľudia nie sú hlupáci a mnohí, ktorí hokej sledujú, mu aj reálne rozumejú. Slovenský hokej to potom dehonestuje a nerobí mu dobre.
Nikto ma žiadnym spôsobom neobmedzoval vo vyjadreniach. Michal Hudec mi akurát poradil, aby som si dával pozor, by ma ľudia potom nelynčovali na sociálnych sieťach. Snažil som sa hovoriť otvorene. Keď kritizovať, tak aj pochváliť dobré veci.
Do akej miery sa vám páčili výkony slovenskej reprezentácie?
Nemôžem povedať, že by som bol príliš spokojný. Určité chyby sa urobili už pri určovaní konečnej nominácie, ale to je môj subjektívny názor.
Kto vám chýbal?
Lantoši s Okuliarom mali fantastické sezóny a dobrú formu si preniesli aj do prípravy na šampionát. Najmä Lantoši zbieral bod za bodom. Bol produktívny aj v presilovkách, ktoré sme mali v Česku skutočne otrasné. Nefungovala nám ani jedna presilovková lajna.
Obaja mohli pokojne začať v štvrtej formácii a vytvárať tlak na vyššie útoky. Chápem trénera, ktorý sa snažil o zámorský štýl s tým, že prvé dve formácie mali byť ofenzívne a ďalšie dve viac defenzívne, no reprezentácia by mala byť o hráčoch s najlepšou formou.
Český tím poslal domov niekoľkých hráčov z NHL a uprednostnil tých z českej ligy a tí ani neboli takí produktívni ako Okuliar s Lantošim.
Mali sme na lepšie umiestnenie ako konečnú siedmu priečku?
Nie. Každý hovorí, že svetový šampionát je o jednom zápase – štvrťfinálovom. Svetová kvalita je však úplne inde. Pozrite sa, ako hrali Švédi, Česi, Kanada, Švajčiarsko. Možno ešte s Fínskom by sme dokázali hrať najvyrovnanejšiu partiu.
Netreba zabúdať, že sme prehrali stretnutia proti Nemecku a Lotyšsku. A posledné roky sa šampionát hrá bez Ruska a Bieloruska. Aj bez nich máme problémy dostať sa medzi osmičku a často vyberáme kalkulačky, za akých okolností sa prepracujeme v skupine na štvrtú pozíciu. Keby tam boli spomínané dve krajiny, tak by sa naša šanca na účasť medzi osmičkou ešte výrazne znížila.
Dnes sa tľapkáme po pleciach, že sme niekde medzi siedmym a deviatym miestom na svete. Realita je však horšia.
A všetko sa to začína od mládeže a domácej extraligy. Vysoký počet cudzincov, ktorí majú byť nosnými hráčmi našich klubov, nie je dobrý model. Potom si dobrých hráčov z vlastných radov nevychováme.
Štrnásť- až pätnásťroční chlapci odchádzajú bez problémov do zahraničia. Pamätám si na svoju situáciu. Mohol som odísť do kanadskej juniorky. Keby som chcel ísť povedzme do Česka alebo Fínska, musel by za mňa klub zaplatiť stanovenú sumu Dukle. Dnes hráč ide zadarmo. Stačí podpísať kontrakt.
A potom v našom mládežníckom systéme chýbajú kvalitnejší hráči vo veku dorastencov a juniorov.
Juraj Slafkovský púta pozornosť na ľade i mimo neho. Pôsobí extrémne sebavedomo. Aký máte na jeho prejav názor?
Má veľké sebavedomie, a preto sa presadil v NHL. Absolvoval veľa stretnutí bez kanadského bodu, ale udržal sa, zdvihol a bol produktívny. Má za sebou v Montreale veľmi dobrú sezónu. V reprezentácii dokázal, že je rozdielový hráč a líder už v mladom veku. To sú podstatné fakty.
Ktorí hráči z Ramsayho výberu vás zaujali?
Očakávania naplnili Nemec a Slafkovský. Juraj mal veľmi dobrý šampionát. Nedal síce gól, ale mal aj tak v priemere bod na zápas, keďže urobil osem nahrávok. Je kreatívny, vie strieľať i prihrávať. Jeho nahrávky mali oči a dokázali ich spoluhráči zužitkovať na góly. Pre reprezentáciu bude roky veľmi dôležitý.
Šimon sa ukázal ako platný ofenzívny obranca. Zaujali ma aj ďalšie mená. Pospíšil a Koch boli veľmi platní. Miloš Kelemen dokázal byť produktívny a súperom sa svojím prejavom dostával pod kožu.