TRENČÍN. Dušan Čikel sa narodil 18. októbra 1929 v Beckove. Športový talent rozvíjal na ihrisku tamojšieho klubu ŠK Ctibor.
Držiteľ 61 cenných kovov
Po absolvovaní strednej školy viedli jeho kroky do Slovenských bavlnárskych závodov v Trenčíne, kde popri práci účtovníka strieľal góly za futbalový oddiel Sokol SBZ, neskôr za Danubius Trenčín a Zlatovce.
Bez dotácie by trávnik nevymenili. Museli by sme sa zosunúť do druhej ligy, netají Rybníček Čítajte V apríli 1951 narukoval do Českých Budějovíc, kde kopačky vymenil za tretry. V rámci Armádnych športových hier tvoril súčasť pretekov, počas ktorých Emil Zátopek prekonal dva svetové rekordy. Po piatich mesiacoch vojenčiny si ho do služby vyžiadal jeden z najlepších armádnych klubov na svete – ATK Praha. „S atletikou som začínal ako 21-ročný. Dostal som sa do výborného kolektívu. V krajine bol lístkový systém a všetko na prídel. V ATK sme mali prakticky všetko – vynikajúce ubytovacie, tréningové aj finančné podmienky,“ ozrejmil Čikel.
Historický úspech dosiahol v júli 1953, keď rozbiehal štafetu na 4 x 800 m, ktorá utvorila svetový rekord časom 7:28,0 min. Na základe tohto výsledku sa stal prvým slovenským atlétom zapísaným na listine svetových rekordov Medzinárodnej asociácie atletických federácií (IAAF). Šesť rokov bol stálym členom česko-slovenskej atletickej reprezentácie.
Odchádzajúci šéf futbalovej Myjavy: Prešla ma chuť bojovať v systéme s veternými mlynmi Čítajte Získal 61 medailí, zaznamenal 38 zahraničných štartov vrátane prestížneho mítingu v Manchestri či slávneho behu L´ Humanité v Paríži. Okrem osemstovky patril k špičke na 1 500 metrov. Národný rekord utvoril aj v behu na 3000 metrov – vo farbách Slávie Bratislava.
Dušan Čikel počas pôsobenia v ATK Praha. (zdroj: dukla.sk)Inšpiroval aj Jozefa Jankecha
Dušan Čikel sa vrátil k futbalu ako kondičný špecialista hráčov zlatej generácie Jednoty Trenčín. Po príchode do klubu začiatkom šesťdesiatych rokov minulého storočia zaujal diplomovou prácou s viacerými revolučnými prvkami. „Odborne som rozpracoval rozvoj pohybových vlastností hráčov v celoročnej príprave. Tu som videl šancu, lebo v našej lige sa týmto smerom dovtedy uberala len Červená hviezda Bratislava. Výsledky sa dostavili – hrali sme o špicu v celoštátnej súťaži, o titul v Stredoeurópskom pohári '1966 proti AC Fiorentina a pravidelne sme dostávali pozvánky na turné do exotických destinácií. Z mojej metodiky čerpali mnohé trénerské osobnosti,“ objasnil bývalý kolega Karola Borhyho a Michala Vičana. Po odchode druhého menovaného kouča do Slovana Bratislava Čikel viedol Trenčanov z pozície hlavného trénera. Lavičke potom šéfoval aj v Banskej Bystrici.
Nezmazateľnú stopu zanechal taktiež pri ďalšom symbole československej telovýchovy. Koncom šesťdesiatych rokov bol poverený budovaním Armádneho strediska vrcholového športu Dukla, ktoré v meste pod hradom Matúša Čáka postupne zastrešilo ľadový hokej, cestnú cyklistiku, rýchlostnú kanoistiku, volejbal, zápasenie, vzpieranie a box.
Na dôchodku sa Čikel udržiaval v kondícii ako turista a poľovník. V roku 2004 mu Slovenský olympijský výbor udelil Hlavnú cenu za celoživotné pôsobenie v duchu fair play.
Posledná rozlúčka so zosnulým sa uskutoční vo štvrtok, 30. mája 2024, v dome smútku na trenčianskom sídlisku Juh. Večný odpočinok nájde na cintoríne v Istebníku.
Česť jeho pamiatke!
