SVINNÁ. Vznik prvého DHZ vo Svinnej sa datuje do roku 1884. Jeho prvým veliteľom bol kolár Pavel Adamovič st. Zbor mal pôvodne 12 členov, avšak o pár mesiacov k nim pribudli ďalší 4. Okrem kolára Adamoviča st. v ňom pôsobili Jozef Nágel, František Brožek, Fabián Panáček, Ján Brožek, Martin Panáček, Jozef Galko, Jozef Pelcl, František Hertl, Ján Schmidt, Ján Jurčík, František Syrný st., Ondrej Kováč st., František Schubert, Gábriš Mokráň a Jakub Vláčil.
Prvé uniformy
Prvé uniformy predstavovali plátenné nohavice a plátenné blúzy, ktoré mali modrobiele pásy, kožené čiapky, opasok a sekerka. Hasiči si ich kúpili z vlastných prostriedkov. Ako „techniku“ či skôr náradie, používali vedrá, háky, rebríky. V roku 1936 si hasiči dali šiť nové uniformy a prikúpili aj čiapky a opasky.
O rok neskôr si objednali a zakúpili čiapky a opasky k slávnostným uniformám, a to u firmy Lövinger v Bánovciach nad Bebravou, ale aj u firmy Bogyánsky v Trenčíne. Bolo to 5 dôstojníckych uniforiem, dve poddôstojnícke a 20 uniforiem pre mužstvo.
Technické vybavenie
Prvou technikou bola ručná striekačka ťahaná kôňmi, ktorá bola vyrobená v roku 1901 v Budapešti. Jej vybavenie pozostávalo z konopných hadíc, savíc a prúdnic. Slúžila až do roku 1942, keď bola zakúpená motorová striekačka od firmy Stárek Žilina s výkonom 600 litrov. Prvý raz ju hasiči použili pri požiari Rešetkovej pálenice, ale pre nedostatočný prístup k vode a pre poruchu na vodnom čerpadle sa tento požiar nepodarilo dostatočne uhasiť.
Motorová striekačka firmy Stárek Žilina bola cez 2. svetovú vojnu poškodená a požiarnici ju museli dať opraviť do Bratislavy, kde ju prerobili na striekačku typu PS 8. V roku 1952 bolo zboru pridelené nákladné vozidlo Praga RN. V roku 2007 ho však hasiči v pojazdnom stave predali firme Simeon v Novom Meste nad Váhom, ktorá sa zaoberá zhromažďovaním historických vozidiel. Za dobré výsledky dostal zbor v roku 1974 aj cisternové vozidlo Škoda 706 RTO – CAS 25, ktoré bolo síce po havárii, ale požiarnici si ho svojpomocne dali do poriadku.
Oslavy 140. výročia DHZ vo Svinnej
O dôstojné pripomenutie si okrúhleho výročia svätou omšou, sprievodom, ocenením členov DHZ a bohatým kultúrnym a spoločenským programom sa pričinili súčasní členovia DHZ, obecný úrad, farnosť Svinná, poslanci obce a mnohí ďalší občania, ktorých zoznam by bol veľmi dlhý. Spoločne tak vzdali hold všetkým, ktorí sa zaslúžili o tak dlhú existenciu a činnosť DHZ v minulých rokoch. Slávnostný charakter potvrdili aj poďakovania vzácnych hostí zo strany štátu a Trenčianskeho samosprávneho kraja. V rámci osláv bola uvedená do života aj publikácia pána Jozefa Páleníka k tomuto výročiu o celej histórii hasičstva vo Svinnej.
V roku 2015 v rámci celoštátnej akcie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo DHZ Svinná pridelené cisternové vozidlo CAS 32 – T 815 a o niečo neskôr hasičské vozidlo značky Iveco Daily CAS 15. Okrem toho od roku 1987 má vo vlastníctve vozidlo Avia 31 K/5. Vlastnia aj striekačku PS 12, striekačka PS 12 (súťažná), protipovodňový vozík, čerpadlo Heron s výkonom 1200 l/min., plávajúce čerpadlo s výkonom 800 l/min., a motorovú pílu STIHL.
Od jednoduchej zbrojnice po zbrojnicu v novom šate
Techniku zo začiatku uschovávali v šopách majetnejších občanov, ktorí mali kone. Bolo to u Jána Rešetku, Jána Nitscha a Jozefa Vláčila.
Neskôr bola technika uschovávaná v jednoduchej zbrojnici neďaleko Schaffera. Takto bola uschovávaná, až kým sa nevybudovala hasičská zbrojnica. V roku 1941 vtedajší veliteľ zboru na valnom zhromaždení hovoril o tom, že bratia hasiči konajúci službu sú vonku na daždi. Preto bola postavená „strážnica v obecnej striekárni za tým účelom, aby hasičská stráž v prípade nepriaznivého počasia mala sa kde uchýliť.“
Na základe týchto aspektov sa prvýkrát začalo hovoriť o stavbe nového hasičského domu, v ktorom by mala byť umiestnená aj čitáreň. Dohodli sa, že bude stáť na obecnom pozemku, vedľa budovy Pavla Mokráňa, kde stála stará zvonica. Pre administratívne a iné prieťahy hasičská zbrojnica vrátane veže na sušenie hadíc bola postavená až v roku 1952. Zaujímavosťou je, že v tom istom roku, keď sa započala stavba, bola aj budova postavená. Časom pre stiesnené pomery sa začalo uvažovať o rozšírení priestorov, ba o niekoľko rokov sa táto myšlienka zrealizovala a v roku 1976 sa dokončila nová požiarna zbrojnica, ktorú si požiarnici postavili prevažne svojpomocne. Pozostávala zo 4 garáži, spoločenskej miestnosti a ďalšieho príslušenstva. V roku 1984 sa dobudoval areál s tanečným priestorom a sociálnym zariadením.
V spoločenskej miestnosti sa môžu členovia schádzať na výberových schôdzach a na akciách menšieho charakteru. Na členské schôdze však využívajú sálu kultúrneho domu, čo je pochopiteľné, pretože umiestniť takmer 110-člennú základňu vyžaduje nemalý priestor. Zaujímavosťou je, že od vzniku hasičského zboru v roku 1884 až do roku 1953 (69 rokov) sa členovia na valnom zhromaždení vždy schádzali 6. januára bez ohľadu na to, či bola nedeľa, streda alebo hociktorý iný deň. Túto tradíciu obnovili až neskorší nasledovníci v roku 1994, keď po dlhých desaťročiach bola opäť členská schôdza v tento sviatočný deň.
V posledných rokoch sa valné zhromaždenie koná najbližšiu nedeľu k sviatku Troch kráľov, pretože nedele sú predsa len od počiatku sveta dňom voľna a oddychu.
Prijímanie členov do zboru
Už od založenia zboru používali v obci vážnosť, jeho členom sa nemohol stať ktokoľvek a kedykoľvek. Uchádzač si musel podať žiadosť (odporučiť ho museli najmenej dvaja učitelia, ktorí boli aspoň 3 roky hasičmi) a tú vyvesili na obecnú vývesnú skrinku. Verejne to oznámili bubnovaním, ktoré bolo aktom cti. Po určitej dobe pozvali uchádzača o členstvo v zbore na členskú schôdzu, kde mu dali stanovy s poučením, aby si ich čo najskôr osvojil a až potom sa môže stať hasičom.
Nasledovala ďalšia členská schôdza, kde zložil sľub pred zástavou zväzu. Po tomto akte mu všetci zvolali trikrát slávnostne „vivat“.
Ďalej nasledovala kandidátska lehota, ktorú stanovili na pol roka. Bolo to možno málo, avšak vychádzalo sa z poznatkov, že občana, ktorý sa uchádza o členstvo, prakticky všetci poznajú. Po uplynutí tohto obdobia ho prijali za člena a povinnosťou zboru bolo ošatiť ho. Najskôr dostal hasičskú čiapku a postupne ho „ošaťovali“ tak, ako to určovali predpisy, to znamená, že mu dali pracovnú uniformu, opasok, prilbu a sekerku. Súčasne podstúpil školenie a výcvik ukončený skúškami. Až potom sa stal právoplatným členom a dostal vychádzkovú uniformu.
Od 2. svetovej vojny sa postupne od tohto aktu a spôsobu prijímania upúšťalo. Definitívne sa stal minulosťou, keď sa hasičská organizácia začala meniť na masovú organizáciu.
Výcvik hasičov
Cvičenie sa uskutočňovali vždy v nedeľu o 6.00 hodine ráno. Začínalo sa signálom trúbky a to tak, že trubač vytrúbil znelku „nástupu“ na niekoľkých miestach v obci a hasiči vedeli, že sa treba dostaviť na cvičenie. Na tomto mieste sa vystriedalo viacero trubačov a pravdepodobne posledným trubačom hasičského zboru bol Alojz Kyta. Po dlhšej dobe sa tohto „remesla“ ujali najmä pri výročných a obdobných príležitostiach Ján Broska či Anton Myšák st. pri cirkevných obradoch. V súčasnosti nemajú žiadnych nasledovníkov.
S výcvikom to zrejme nebolo jednoduché, pretože hasiči mávali absencie. Preto v roku 1932 odznel na rokovaní hasičov návrh, aby každý člen, ktorý nechodí na cvičenie a neospravedlní sa, zaplatil poriadkovú pokutu 2 koruny. O 3 roky zvýšili túto cenu na 5 korún a v roku 1938 túto pokutu znížili opäť na 2 koruny, ale poriadok sprísnili tak, že kto nepríde bez ospravedlnenia štyri razy, bude osobitne súdený porotou, ktorú bude tvoriť veliteľstvo a 2 až 5 hasiči. Kuriozitou bolo, že týchto hasičov si mal vybrať sám súdený.
Začiatkom storočia boli s členmi a ich aktivitou nemalé problémy, pretože mnohí z nich boli na poľných prácach mimo obce. A tak v roku 1927 na valnom zhromaždení vtedajší veliteľ Eduard Jurčík navrhol, aby títo členovia dobrovoľne vystúpili zo zboru a namiesto nich vstúpili občania, ktorí sa stále zdržujú v obci a môžu sa venovať výcviku.
Dobrovoľný hasičský zbor a jeho názvy
Pri založení hasičského zboru v roku 1884 dostal názov „Zbor dobrovoľných hasičov“, ktorý trval až do roku 1926. V rokoch 1927 až 1940 sa organizácia hasičov nazývala „Dobrovoľný hasičský spolok“. Od roku 1941 až 1950 existoval vo Svinnej „Dobrovoľný hasičský zbor“, ale v rokoch 1951 až 1943 to už bola „miestna jednota československého sboru hasičov“. Ok roku 1954 sa namiesto termínu „hasič“ ustálil pojem „požiarnik“ a organizácia dostala názov „československý svaz požiarnej ochrany, miestna jednota Svinná, okres Bánovce nad Bebravou“, ktorý používala až do roku 1960, vlastne ešte dlhšie. V názve sa totiž zmenil iba okres (Trenčín).
Neskôr sa ustálil názov „Základná organizácia zväzu požiarnej ochrany,“ktorý sa po 1. 1. 1993, teda po opätovnom vzniku Slovenskej republiky, zmenil na„Dobrovoľný požiarny zbor“. Návrat k pojmu „hasič“ sa uskutočnil v roku 2003 a súbežne s tým sa názov organizácie upravil na „Dobrovoľný hasičský zbor“.
