V štruktúrach Spartaka Myjava pracoval Peter Halabrín úctyhodných 25 rokov, keď do neho prešiel z neďalekej Turej Lúky a kluby sa zlúčili. Bolo to v časoch, kedy bol futbal v Myjave v koncoch. Z nižších regionálnych súťaží sa v predchádzajúcom desaťročí Spartak prepracoval až medzi slovenskú elitu.
V najvyššej súťaži obsadil v sezóne 2015/2016 tretiu priečku a zahral si aj predkolo Európskej ligy. Medzi najvýraznejšie úspechy patrí rekonštrukcia štadióna s európskymi parametrami.

„Myjavský štadión ponúka skvelý komfort, aký v druhej lige len tak nezažijete. Stretnutia hrávame pod umelým osvetlením. A to dokonca i ženy. Zachovali sme mládežnícku štruktúru ako v časoch mužskej najvyššej súťaže. Skutočne sme sa snažili ponúknuť špičkovú starostlivosť,“ hovorí s hrdosťou Peter Halabrín.
Počas domáceho zápasu proti Šamorínu ste sa po 25 rokoch rozlúčili s funkcionárskou prácou v Spartaku Myjava. Čo o tom rozhodlo?
Som už futbalom dostatočne nasýtený. Som typ človeka, ktorý sa veci snaží posúvať, budovať a zlepšovať. Prešla ma však už chuť bojovať v systéme s veterný mlynmi. Chcem sa venovať rodine a záležitostiam, ktoré som za štvrťstoročie zanedbal. Odchádzam vyrovnaný a vôbec nie nahnevaný. Som spokojný a šťastný za to, čom pri futbale zažil. Dospel však čas posunúť sa.
Možno hovoriť po toľkých rokoch aj o únave z futbalu?
Unavený sa necítim. Skôr šlo o pochopenie všetkého. Aj toho, že nemá zmysel robiť niečo pre iných, ktorí si to nevážia.

Pozrite sa, v ženskom futbale patríme medzi top klub. Muži sú v druhej lige, okúsili sme v minulosti i kvalifikáciu Európskej ligy. Aj tak bol záujem myjavských podnikateľov o nás takmer nulový.
Z pohľadu fanúšikovského zázemia sme takmer na bode mrazu. Je jedno, či hráme druhú alebo piatu ligu. Divákov príde približne rovnako.
Tak sa potom zamyslíte, pre koho futbal robíte, ak dve najdôležitejšie kategórie nemajú príliš záujem. Odozva od nich je takmer nulová. A prídete do bodu, že nemáte pre koho posunúť klub dopredu.
Zvažovali ste odchod dlhodobejšie?
Rozhodnutý som bol už po jesennej časti, o čom moje blízke okolie vedelo. K rozhodnutiu prispela aj situácia okolo zápasu v Trebišove. Snažil som sa postarať, aby boli všetky veci v poriadku a pripraviť klub, mesto i všetky zainteresované strany, aby boli pripravené na môj odchod.
Snažili sa vás kolegovia prehovoriť, aby ste ešte zotrvali?
Boli presvedčení, že rozprávam z cesty. Chápali moje nastavenie, ale zároveň si nepripúšťali, že môj koniec bude definitívny a myslím ho skutočne vážne. V apríli som bratom predostrel finálnu verziu a veľa sme debatovali, čo a ako bude ďalej.
Aj toto sa v článku dočítate
- Bude Petrovi Halabrínovi futbal chýbať,
- ktorý moment z funkcionárskej kariéry ho najviac ranil,
- ako je to s podporou futbalu v Myjave,
- bude dopravná spoločnosť zo Senice sponzorovať futbal v meste i naďalej,
- vypočítal si, koľko do futbalu preinvestoval za celé obdobie,
- čomu sa bude venovať teraz,
- a existuje ešte šanca, že by sa raz do Spartaka znova vrátil?
Myjava je malé mesto, kde sa ľudia navzájom poznajú. Aké ste dostali reakcie na koniec v klube?
Má to súvis s tým, čo som už povedal. Či hráme druhú alebo piatu ligu, na zápas príde plus-mínus štyristo ľudí. Je pravda, že viacerí sa ma pýtajú, čo bude s myjavským futbalom ďalej a či nebodaj na kopaniciach nekončí. Futbal na Myjave nie je o Petrovi Halabrínovi.
Závažnejšie diskusie však neprebehli. Žiadne drámy sa nekonali. A moje rozhodnutie nebolo impulzívne, ale premyslené a plánované. Nie je preto dôvod na negatívne emócie a stres.