STRÁNÍ/ TRENČÍN. Sklárstvo má na oboch stranách moravsko-slovenských hraníc dlhú tradíciu. Aj keď sa vyrába najmä vo veľkom, napríklad vo fabrikách v Nemšovej či Lednických Rovniach, jeho výroba v dielňach, kde sa vyrába ručne, zostala zachovaná.
Jedna z nich funguje aj v moravskej obci Strání, ktorá je len pár kilometrov vzdialená od slovenských hraníc.
Skláreň prevádzkuje rodina Breznických. (zdroj: Erik Stopka)Ručná výroba skla je kolektívna práca
Rodinnú skláreň založil v roku 2010 Ladislav Breznický starší spolu s dvomi synmi. Snažia sa zachovať tradičnú výrobu českého skla. Podľa Ladislava Breznického mladšieho ich počet klesá.
„V Česku ich bolo historicky vyše 300, na Slovensku asi 100. Teraz sú na Slovensku dve a v Česku asi 14,“ poukázal na rapídny pokles spolumajiteľ sklárne. V minulosti sa zakladali najmä v blízkosti bukových lesov, drevo ktorých využívali v peciach. Dnes je technológia na míle vzdialená kúreniu drevom, v malej sklárni používajú pec na plyn.
„V lete je tu zhruba o 20 stupňov Celzia viac ako vonku, preto keď je teplo, začneme o chvíľu skôr, aby sme o desiatej ráno mali už naplnenú pec a potom ideme na kúpalisko,“ pousmial sa Breznický ml. Ručná práca so sklom nie je jednoduchá a pre každého. Skúsení moravskí sklári sa zhodujú, že žiaden sklár nemôže povedať, že vie úplne všetko, ide teda o celoživotné sa učenie práci s krehkou hmotou.
Sklený výrobok sa musí schladiť v peci zhruba 1,5 hodiny. Teplota vo vnútri dosahuje 500 stupňov Celzia. (zdroj: Erik Stopka)„Je to odvetvie, ktoré je dennodenne úplne iné. Sklo sa každý deň správa inak. Každý výrobok je jedinečný, originálny a aj keď vyzerajú u bežného užívateľa rovnako, sú tam maličké odlišnosti, ktoré my ako sklári vidíme. Napríklad štruktúra skla, odlišnosti v tvare,“ povedal Jan Pavluš, ktorý pracuje ako sklár v inej firme a do Strání sa chodí zdokonaliť vo svojej profesii.
„Viete, sem môže prísť človek-amatér a povedať chcem takéto alebo hentaké dielo. A je na vás vymyslieť ako to vyrobiť, preto je tu tím ľudí. Pre sklára sú to pohnútky, aby sme sa zdokonalili a pohli dopredu,“ skonštatoval Pavluš. Ladislav Breznický mladší hovorí, že pri ručnej výrobe skla je u nich každý sklár špecialistom na svojom stanovišti.
„Je to kolektívna práca, aj keď jeden sklár by karafu dokázal sám nafúknuť, no možno by za hodinu spravil dve. Keď sme dvaja, za hodinu ich vyrobíme päť alebo šesť. Keď sme štyria, urobíme ich za hodinu 20. Keď nás je viac, vieme si pomôcť, no keď niekto ochorie, je to veľký zásah,“ skonštatoval.
Ručná výroba skla ponúka takmer neobmedzené možnosti pri tvaroch, veľkosti a farbách. (zdroj: Erik Stopka)Ide o nehmotné kultúrne dedičstvo UNESCO
Základom dielne je plynová pec, kde tavia naraz až 150 kilogramov skla. Taviacu teplotu má 1 400 stupňov Celzia, ide o jeden z energeticky najnáročnejších procesov. „Po namiešaní sklárskeho kmeňa sa 16 hodín taví, aby bolo krásne čisté. Keď ho utavíme, môžeme osem hodín pracovať a tak dookola,“ opísal Breznický mladší. Roztavenú hmotu z pece naberajú na píšťaly.
„Robíme práve karafy. Ja robím základ pre výrobok, čo je sklárska banka a podľa nej, jej veľkosti sa odvíja výrobok. Dôležité je, aby sklár nabral potrebné množstvo skla pre výrobok,“ skonštatoval Pavluš. V rodinnej sklárni používajú na tvarovanie výrobku prioritne drevené formy. Podľa Breznického mladšieho má namočené drevo obrovskú výhodu pri tvarovaní.
Karafy. (zdroj: Erik Stopka)„Keď je sklo na píšťale a točíte ním v drevenej forme, sklo nejde po dreve, ale medzi drevom a sklom vznikne para a tá ho krásne vyrovná. Drevo sa tak nedotýka skla, a preto hovoríme, že najhladšie kusy sklárskych výrobkov sú práve z drevených foriem. Máme aj železné či hliníkové, no drevu sa vo výslednej kvalite nevyrovnajú,“ povedal.
Pochopiteľne, pri ručnej výrobe skla nejde o kvantitu, ale o kvalitu. „Množstvo, aké dokážeme za deň vyrobiť, je rôzne, záleží na druhu výrobku. Keď robíme obyčajné poháre na vodu, urobíme okolo 220 kusov, ak robíme karafy na vodu, nie je ich viac ako 120 až 150,“ vyrátal Breznický mladší. Sklo zo Strání sa dostalo do celého sveta, najviac ich výrobkov by ste našli v Kanade, USA a v Nemecku. Z pohárov z malej moravskej obce dokonca pili aj pápeži.
Na Slovácku nejde pritom o jedinú sklársku dielňu, upozornila tajomníčka Regionu Slovácko Lenka Ďurďáková.
„Sklárstvo je tu tradičné, bolo to vďaka polohe, pretože sklárstvo potrebovalo veľké množstvo lesov a dreva, preto tu vznikli. O kus ďalej je veľká skláreň, ktorá zamestnáva množstvo obyvateľov,“ dodala s tým, že ručná výroba skla v Českej republike je od roku 2023 zapísaná do nehmotného nemateriálneho dedičstva UNESCO.
