NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. To všetko môžete zažiť od 11. apríla až do 7. júna 2024 v aktuálnej expozícii Podjavorinského múzea nazvanej Anička Jurkovičová a jej novomestskí potomkovia.
Trenčianske múzeum v Trenčíne pripravilo na novomestskej pôde túto zaujímavú a nevšednú výstavu pri príležitosti 200. jubilea narodenia Anny Hurbanovej Jurkovičovej. Expozíciu o nezabudnuteľnej žene, ktorá sa do slovenských dejín navždy zapísala ako emancipovaná národovkyňa, nositeľka zdravej ženskej hrdosti a manželka odvážneho člena štúrovskej družiny a veľkého národného dejateľa Jozefa Miloslava Hurbana.
Poháre i šálka, z ktorých pil Hurban
Už pri vstupe do prvej z výstavných miestností vás ovanie atmosféra dobovej histórie. Sprava sa na vás pozerajú viaceré podobizne Aničky Jurkovičovej a jej životnej lásky Jozefa Miloslava Hurbana. Vľavo vás očaria dobové predmety, ktorých sa dotýkali Hurbanove pery. V presklenej vitríne sa ligocú poháre, z ktorých pil náš slávny dejateľ, nechýba šálka s podnosom či príbory, s ktorými jedával možno aj so svojou láskou Aničkou Jurkovičovou.
Zdena Studenková: Mám rada komplikované postavy. Napríklad také, na ktoré mi ľudia hovoria, že som v nich hnusná a zlá potvora Čítajte „S takmer stopercentnou istotou sa dá povedať, že Jozef Miloslav Hurban z týchto pohárov a šálky nápoje pil. Určite používal aj vystavený príbor. Pravdepodobne aj Anička Jurkovičová sa s týmito vystavenými exponátmi z pozostalosti Jozefa Miloslava Hurbana stretla. Sú to nádherné zachované exponáty,“ prezradila kurátorka výstavy Kristína Danková z Podjavorinského múzea na margo predmetov zapožičaných z Historického múzea SNM. A to je len začiatok na ceste historickou oázou, ktorá vás počas výstavy Anička Jurkovičová a jej novomestskí potomkovia očakáva.
Zrakom určite zameriate zaujímavú strereofotografiu Hurbanovej rodiny či fotku Aničky Jurkovičovej v hereckom kostýme Oľgy z tragédie Nevoľníci alebo Izidor a Oľga, ktorú si zahrala v júli 1842 v kaštieli v Sobotišti. Veľkou raritou je aj fotografia pohostinstva mešťana Antala Hrebíčka v Sobotišti. Práve v ňom sa 5. augusta 1841 konalo prvé predstavenie Slovenského národného divadla nitrianskeho.
Nevidiaca sochárka vystavuje sochy krásnych žien, ktorých sa môžete dotýkať Čítajte Matrika s narodením Aničky Jurkovičovej
Výstavné siene sú príťažlivé aj roztvorenými matrikami zachytávajúcimi najdôležitejšie etapy v živote novomestskej rodáčky. Na vlastné oči môžete vidieť rukopisný záznam z novomestskej evanjelickej matriky dokazujúci dátum narodenia Aničky Jurkovičovej 6. apríla 1824 v Novom Meste nad Váhom. A keď v spleti historických zápisov o narodeniach malých detí chcete objaviť aj meno malej Aničky, zaostrite svoj zrak na osemnásty riadok. Pod touto vzácnou matrikou o „poschodie nižšie“ v čistulinkej vitríne dýcha rukopisným písmom ďalší excelentný matričný zápis starý takmer 180 rokov.
Kvalitným atramentom písané riadky zachytávajú sobáš Aničky Jurkovičovej a Jozefa Miloslava Hurbana v Sobotišti dňa 7. októbra 1845. A ste opäť zvedaví, v ktorom priestore stránky matriky ho uvidíte? Aj ten vám ponúkame. V matrike je zapísaný v riadku číslo 26.
„Tieto unikátne matriky sú skutočnou výstavnou ojedinelou raritou, pretože verejnosti zvyčajne nie sú dostupné. Museli sme splniť stanovené podmienky, aby nám mohli byť zapožičané. Obe matriky sú archivované v Štátnom archíve v Bratislave a sme naozaj šťastní, že nám Štátny archív umožnil vystaviť tieto exponáty,“ povedala s nadšením kurátorka výstavy Danková.
Vzácny fotoarchív našich slovenských predkov
Určite zaujímavým výstavným artefaktom spojeným s ďalšou významnou, tentokrát výtvarnou novomestskou osobnosťou, je busta Jozefa Miloslava Hurbana. „Táto busta je dlhodobo vystavená v šľachtickom sídle rodu Ambro v Beckove. Jej tvorcom je novomestský akademický sochár Milan Struhárik,“ potvrdila Danková. Poďme sa však pozrieť aj na širokú plejádu fotografií spojenú so životom Aničky Jurkovičovej a Jozefa Miloslava Hurbana a ich viacgenerečného príbuzenstva.
Vidieť môžete záber manželov Hurbanovcov s deťmi, pohľad na Aničku Jurkovičovú-Hurbanovú v podobe mladej dámy, ale aj Aničkinu podobizeň ženy v staršom veku. Nechýbajú ani pohľady na jej životnú lásku a národného buditeľa Hurbana.
Unikátom je aj dagerotypia Jozefa Miloslava Hurbana zo zbierok Historického múzea SNM, ktorá vznikla jednou z prvých prakticky používaných komplexných metód fotografovania. „Vystavené zábery pochádzajú z rôznych archívov. Napríklad z archívu Trenčianskeho múzea v Trenčíne, Archívu hlavného mesta SR Bratislavy, zo zbierok Slovenského národného múzea či fotoalbumov Jarmily Hrúzovej,“ pokračovala Danková. Originály niektorých záberov sú uložené aj v Literárnom archíve SNK či v zbierkach Slovenského národného múzea – Múzea Ľudovíta Štúra v Modre.
Zápisky z denníka milovanej Aničke
Na svoje si počas prehliadky výstavy prídu určite aj milovníci rukopisných historických dokumentov a súkromných listov. Určite aj ľudia, ktorí sú romanticky založení. Vidieť tu môžete totiž niekoľko stránok z Hurbanovho denníka z júla 1845 o ľúbostnom vzťahu k Aničke Jurkovičovej pochádzajúcich z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice. Fakt, že to Jozef Miloslav Hurban v revolučných časoch nemal jednoduché, dokazuje ďalší archívny unikát.
Je ním faksimile prepúšťacieho listu z vacovského väzenia, ktorého originál vlastní Archív mesta Bratislavy. Napriek mnohým ťažkým obdobiam láska Jurkovičovej a Hurbana pretrvala. A keď milujúca sa dvojica nemohla tráviť spoločné dni, Hurban svoju Aničku hrial aspoň listami, ktoré jej často písal a posielal. Podjavorinské múzeum dokonca ponúka pohľad na obálky, z ktorých Anička Jurkovičová vyberala listy od svojho milovaného muža.
Počas výstavy vzácnych historických dokumentov zabezpečilo múzeum pre exponáty príjemné prostredie. „V miestnostiach sme závesmi zastreli okná tak, aby boli predmety i dokumenty chránené pred priamymi slnečnými lúčmi a svetlom zvonka. Zároveň máme nastavenú ideálnu teplotu, aby boli chránené aj pred prípadným chladom,“ vysvetlila Danková.
Hurban si písal o Aničke v denníku
Vychutnať si dámsku módu predovšetkým z polovice 19. storočia si môžu aj milovníčky krásnych odevov.
„V takýchto šatách chodili dámy v tomto období, ktoré výstava mapuje. Je to replika šiat, ktorá využila materiál, aký bol na pôvodných dobových šatách,“ ďalej komentovala dobový módny exponát kurátorka výstavy Kristína Danková. Tá pripravila výstavu v spolupráci s historikom Jozefom Karlíkom z viacerých zdrojov vrátane niekoľkých archívov, múzeí i súkromných rodinných zbierok.
Zaujímavými sprievodnými prvkami výstavy sú aj textovo-fotografické panely, ktorých autorkou je skúsená historička Sylvia Hrdlovičová. Dočítate sa na nich aj riadky zamilovaného Jozefa Miloslava Hurbana.
„Moja láska – moja láska, o tebe som ešte nepísal v denníku tomto. Ja som chcel život zasvätiť iba národu svojmu slovenskému, a teraz tebe žijem celý. Od prvého vystúpenia, čo som ťa zbadal na Brezovej v záhrade... Odvtedy mám myšlienky stále na teba,“ prezrádza v denníku 6. júla 1845 svoje city k novomestskej rodáčke Aničke Jurkovičovej jej drahý Jozef Miloslav Hurban. Uznávaný slovenský spisovateľ, národovec, politik, kňaz, novinár a organizátor slovenského kultúrneho života.
O láske Hurbana k Aničke Francisci nevedel
Anička Jurkovičová. „Dcéra, herečka, manželka, matka, verná družka. To sú najčastejšie pomenovania dcéry učiteľa a národovca Samuela Jurkoviča, manželky Jozefa Miloslava Hurbana a matky básnika Svetozára Hurbana Vajanského. Rané detstvo prežila Anička v Novom Meste nad Váhom. Ako sedemročnej jej zomrela mama a otec vychovával tri dcéry sám. V roku 1831 sa presťahoval s nimi do Sobotišťa,“ pripomína Sylvia Hrdlovičová. Hoci Anička Jurkovičová nebola prvou slovenskou herečkou, ako sa častokrát mylne uvádza, už ako sedemnásťročná dáma zasvietila po prvýkrát na divadelnom javisku v Sobotišti v Kotzebuovej fraške Starý kočiš Petra III. v úlohe Aničky Dobrožilovej.
Anička očarila postupne nielen mnohých divadelných divákov, ale aj výrazných a významných mužov. Miloval ju aj slovenský literát Janko Francisci. Ten však pod vplyvom Ľudovíta Štúra nad manželstvom nepomýšľal. „Anna však bola ženou určenou pre plný rodinný život a materstvo. Francisci sprvu netušil, že opätované city našla u Jozefa Miloslava Hurbana. Rozvíjali sa pozvoľna a keď to Francisci zistil, napísal poslednú báseň a isto aj žiarlil,“ prízvukovala Hrdlovičová. Hurban sa však v otázke lásky a manželstva vzoprel aj Ľudovítovi Štúrovi a mladú Aničku si za manželku zobral 7. októbra 1845. Zosobášil ich starší brat Ľudovíta Štúra Karol. Tento výnimočný deň však Ľudovít Štúr komentoval naozaj lakonicky: „Je to Hurbanov pohreb.“ Počas manželstva Aničky a Jozefa Miloslava sa Hurbanovcom narodilo deväť detí. Manželstvo Hurbanovcov bolo naplnené obojstrannou láskou a starostlivosťou.
